1.  Slovenské vína ročníka 2026 môžu ísť vo fľašiach na trh od 2 novembra

Začiatok novembra prináša konkrétny termín pre domácich vinárov. Podľa rozhodnutia ministerstva zverejneného cez ÚKSÚP sa víno vyrobené v roku 2026 z tohtoročného hrozna nesmie na Slovensku uvádzať na trh vo fľašiach pred 2. novembrom 2026. Rozhodnutie je uvedené vo Vestníku MPRV SR, čiastka 27/2026.

Dátum však neznamená, že je každé mladé víno pripravené na predaj. ÚKSÚP zároveň pripomína, že produkty podliehajúce certifikácii potrebujú príslušný certifikát. Pre malovinára zostáva dôležité aj spoľahlivé dokvasenie a stabilita šarže: pekná vôňa pri prvom ochutnaní ešte nehovorí, ako sa víno bude správať po naplnení.

Pre prax: Pred novembrovým plnením overte zvyškový cukor, voľný SO2 a stabilitu vína. Skontrolujte aj označenie a doklady konkrétnej šarže. Obchodný termín je dobré plánovať podľa pripravenosti vína, nie iba podľa kalendára.

Zdroj: ÚKSÚP a MPRV SR, rozhodnutie pre ročník 2026, Vinári.sk, aktuálna správa z 28. 10. 2026

2.  Nový európsky projekt spojí výskum zlatého žltnutia a ďalších hrozieb

Odber vzorky a sledovanie prenášačov chorôb viniča

V databáze Európskej komisie CORDIS pribudol projekt SUPPORTVitis s dátumom podpisu grantovej dohody 16. októbra 2026. Príspevok EÚ presahuje 6 miliónov eur. Projekt sa má začať 1. januára 2027 a potrvá do júna 2030; k dnešnému vydaniu teda ide o financovaný plán výskumu, nie o hotové výsledky.

Tím sa zameria na zlaté žltnutie, baktériu Xylella fastidiosa a vírus červenej škvrnitosti viniča. Má prepájať molekulárnu diagnostiku, snímanie porastov a modelovanie šírenia. Skúšať chce aj nové zásahy proti patogénom a prenášačom vrátane biologickej ochrany a využitia vibrácií. Tieto prístupy bude potrebné overiť vo vinohradoch.

Pre prax: Oplatí sa sledovať najmä budúce terénne skúšky a diagnostické služby. Kým budú výsledky dostupné, pri zlatom žltnutí naďalej rozhoduje úradný monitoring, odstránenie zdrojov infekcie a ochrana podľa miestnych opatrení.

Zdroj: Európska komisia, CORDIS, dohoda podpísaná 16. 10. 2026

3.  Osemročné sledovanie ukázalo prínos aj slabiny odolných odrôd

Kontrola zdravotného stavu odolnej odrody vo vinohrade

Októbrové číslo Scientia Horticulturae prináša vyhodnotenie francúzskej siete OSCAR. Tá do roku 2025 zahŕňala 199 komerčných parciel a 31 odolných odrôd. Osemročné údaje ukázali priemerne o 79 % nižší fungicídny index ošetrení než francúzska referencia pre citlivé odrody z roku 2019. Nejde o rovnaké percento úspory peňazí ani jednoduchý počet prejazdov.

Múčnatka a peronospóra zostávali väčšinou dobre zvládnuté. Výskumníci však pri niektorých kombináciách génov zaznamenali slabnutie účinnosti odolnosti proti peronospóre a upozornili aj na čiernu hnilobu. Odolná odroda tak výrazne znižuje potrebu zásahov, ale stále potrebuje sledovanie chorôb a ochranu prispôsobenú sezóne.

Pre prax: Pri výbere sadeníc sa pýtajte na skúsenosti s konkrétnou odrodou v podobných podmienkach. Po výsadbe si evidujte aj slabšie napadnutia; môžu ukázať, kde treba upraviť ochranu alebo sledovať ďalšie choroby.

Zdroj: Scientia Horticulturae, októbrové číslo 2026, štúdia OSCAR

4.  Menej pesticídov fungovalo lepšie s riadeným systémom než samotnou náhradou prípravkov

Spoločné vyhodnocovanie počasia a ochrany vinohradu

OENO One 28. októbra 2026 zverejnil výsledky dvojročných pokusov u 19 francúzskych vinohradníkov. Porovnávali integrovanú ochranu, stratégiu bez zistiteľných rezíduí vo víne, biologickú ochranu a ekologický systém s obmedzenou meďou.

Oproti bežným postupom zapojených pestovateľov klesol celkový index ošetrení pri integrovanej ochrane priemerne o 17,9 % a pri stratégii bez rezíduí o 29,7 %. Tieto systémy využívali rozhodovacie nástroje aj výber a načasovanie prípravkov. Výlučne biokontrolná stratégia mala oveľa premenlivejšie výsledky a miestami výrazné straty úrody. Autori ju preto nepovažujú za pripravenú na priame všeobecné odporúčanie. Skúšky prebehli v rokoch 2021 a 2022.

Pre prax: Zmenu ochrany najprv overte na malej ploche s porovnávacím variantom. Zapisujte choroby, úrodu aj náklady. Samotné zníženie spotreby prípravku nestačí, ak sa zároveň zhorší zdravotný stav alebo výnos.

Zdroj: OENO One, 28. 10. 2026

5.  Mykoríza menila obranné látky viniča rozdielne podľa odrody

Skúmanie jemných koreňov viniča a pôdnej symbiózy

Plant Biology 27. októbra 2026 publikoval pokus s odrodami Tempranillo a Cabernet Sauvignon. Výskumníci sledovali, ako spojenie koreňov s arbuskulárnymi mykoríznymi hubami ovplyvňuje minerály a prchavé látky v listoch. Pokus prebiehal za prítomnosti rast podporujúcich baktérií.

Zmeny boli mierne a odrodovo odlišné. Pri Cabernete sa zvýšili niektoré zelené listové prchavé látky, no zároveň klesol obsah železa a rozpustných fenolov. Pri Tempranille sa zvýšila meď v listoch. Autori skúmajú súvislosť s pripravenosťou rastliny na biologický stres. Tieto chemické zmeny však samy osebe nedokazujú účinnú ochranu proti konkrétnej chorobe v produkčnom vinohrade.

Pre prax: Pri ponuke mykorízneho prípravku žiadajte výsledky pre vinič, konkrétny podpník a podmienky použitia. Prínos overujte vedľa neošetreného porovnania. Sľub univerzálne vyššej odolnosti bez týchto údajov nie je dostatočný podklad na nákup.

Zdroj: Plant Biology, 27. 10. 2026

6.  Hĺbku príjmu vody určuje aj pôdny profil a jeho zhutnenie

Pôdny profil a odber vzorky pri viniči

Štúdia z Marlborough publikovaná 30. októbra 2026 v OENO One porovnala sedem lokalít s rôznymi pôdami. Pomocou izotopového zloženia vody odhadovala, z ktorých vrstiev vinič čerpá vodu. Rozdiely súviseli s textúrou pôdy, jej štruktúrou aj hospodárením.

Na niektorých miestach sa príjem vody rozložil naprieč profilom, inde prevažovali stredné alebo hlbšie vrstvy. Zhutnené horizonty mohli prístup koreňov obmedzovať. Aj samotné vzorkovanie však malo limity: pod zhutnenou vrstvou nebolo všade možné pôdu odobrať. Vo všetkých sledovaných lokalitách bol vodný stres nízky, takže výsledky nemožno vydávať za priamy test prežitia pri extrémnom suchu.

Pre prax: Pri plánovaní obnovy vinohradu preskúmajte pôdny profil a možné zhutnené vrstvy. Rovnaký podpník alebo režim závlahy môže na susednej parcele fungovať odlišne. O príjme vody nerozhoduje iba pohľad na suchý povrch pôdy.

Zdroj: OENO One, 30. 10. 2026

7.  Selektívne živice znižovali nežiaduce látky vo víne aj obsah polyfenolov

Pokusná kolóna na cielenú úpravu zloženia vína

Beverages 3. októbra 2026 predstavil pokusy s iónomeničovými živicami a adsorbentmi na zníženie SO2, prchavých fenolov a biogénnych amínov. V poloprevádzkovej zostave pracovali s 30-litrovými objemami vín a rôznymi materiálmi podľa cieľovej látky.

Účinnosť odstránenia sa pohybovala od 24 do 100 %, no nejde o jednu univerzálnu hodnotu pre všetky látky. Súčasne klesol obsah celkových polyfenolov o 4 až 60 %. Výskum teda ukazuje aj cenu nedokonalej selektivity. Autori výslovne uvádzajú, že skúmaná technológia na tento účel zatiaľ nebola schválená OIV. Výsledky nepredstavujú návod na bežnú úpravu predajného vína.

Pre prax: Pri ponuke technológie na odstránenie vady žiadajte analýzu pred zásahom aj po ňom, senzorické porovnanie a overenie povoleného použitia. Odstránenie prchavých fenolov zároveň samo osebe nevyrieši zdroj mikrobiálneho problému v pivnici.

Zdroj: Beverages, 3. 10. 2026

8.  Práca s jemnými kalmi zmenila aromatické zloženie bielych vín

Riadené premiešavanie vína s jemnými kvasničnými kalmi

Vedci z Palerma 9. októbra 2026 v časopise Beverages porovnali Chardonnay a Grillo pri zrení bez kalov, s čerstvými kalmi a s vopred pripravenými kalmi. Vína sledovali po jednom, štyroch a siedmich mesiacoch kontaktu.

Varianty s kalmi mali zmenené zastúpenie prchavých látok vrátane viacerých etylesterov a súvisiacich mastných kyselín. Pokus podporuje význam riadenej práce s kalmi, ale nedáva záruku lepšej vône pri každom víne. Porovnanie odrôd a pôd malo navyše obmedzenie: každá kombinácia pochádzala z jedného vinohradníckeho lotu a jednej vinifikácie. Vplyv pôdy sa preto nedá spoľahlivo oddeliť od ostatných rozdielov medzi šaržami.

Pre prax: Pri vlastnej skúške oddeľte časť rovnakej homogénnej šarže a porovnávajte ju s kontrolou bez kalov. Pravidelne kontrolujte vôňu, teplotu a voľný SO2. Premiešavanie prispôsobte stavu vína; pevný kalendár nenahradí ochutnávku.

Zdroj: Beverages, 9. 10. 2026

9.  Pulzné elektrické pole sa rieši aj na mikrobiologickú stabilizáciu vína

Uzavretá pokusná zostava na fyzikálne ošetrenie vína

Dokument Rady EÚ z 9. októbra 2026 k pozícii pre rokovanie OIV uvádza návrhy OENO-MICRO 20-669A a 20-669B. Predmetom je rozšírenie využitia pulzného elektrického poľa, označovaného PEF, na mikrobiologickú stabilizáciu muštu a vína.

PEF využíva krátke elektrické impulzy. OIV už túto fyzikálnu metódu opisuje pri rozrušovaní bunkových membrán spracovaného hrozna na podporu extrakcie; navrhovaná stabilizácia muštu a vína je iný účel. Novinka preto spočíva v posune zamýšľaného využitia. Podpora návrhu na medzinárodnom rokovaní sama osebe neznamená, že možno daný postup okamžite použiť pri výrobe vína v EÚ.

Pre prax: Pri hodnotení zariadenia sa pýtajte na konkrétny účel, overenú účinnosť, výkon a právne podmienky použitia. Pre malé vinárstvo môže byť podstatná aj dostupnosť služby, pretože výskumná technológia nemusí byť ekonomicky vhodná na vlastný nákup.

Zdroj: Rada EÚ, dokument 12968/26 z 9. 10. 2026, OIV, technický základ metódy PEF, rezolúcia 634-2020

10.  Digitálna zbierka viniča prepája genetickú identitu s vlastnosťami rastlín

Porovnávanie rozmanitosti viniča pri digitálnej evidencii zbierky

Scientific Data 13. októbra 2026 predstavil digitalizáciu genotypických a fenotypických údajov zo zbierky Fondazione Edmund Mach. Inštitút udržiava 3 065 položiek viniča, ktoré slúžia na zachovanie a využitie genetickej rozmanitosti. Počet položiek neznamená rovnaký počet odlišných odrôd.

Zmyslom je spojiť genetickú identifikáciu s pozorovanými vlastnosťami rastlín. Tím pri projekte FEMVitisDataset pracuje aj s údajmi o fenológii, plodnosti a reakciách na biologický stres. Takéto záznamy môžu pomôcť šľachtiteľom vyberať rodičov a overovať identitu materiálu. Zverejnenie údajov však ešte neznamená, že je každá položka dostupná ako sadenica alebo vhodná na pestovanie na Slovensku.

Pre prax: Pri obnove výsadby evidujte odrodu, klon, podpník a pôvod materiálu oddelene. Pri starých nejasne označených kroch môže odborné určenie identity priniesť viac než spoliehanie sa na miestny názov alebo podobný vzhľad strapca.

Zdroj: Scientific Data, 13. 10. 2026, Autorský opis projektu FEMVitisDataset, IVES 2026