1. Prečo tento rozhovor vznikol

Peter Porubský: Od druhej polovice roku 2025 sa snažím hľadať cestu, ktorá by malým vinohradníkom a vinárom pomohla v podmienkach meniacej sa klímy. Vinohrady dnes netrápia iba bežné hubové choroby, ale aj zlaté žltnutie viniča, Stolbur, ESCA a celkový stres rastlín. Pri tomto hľadaní som sa stretol s prípravkami Ekolive a začal som sa zaujímať o to, či môžu byť praktickou pomocou aj pre drobných pestovateľov.

Peter Porubský: Po rozhovore s Darinou Štyriakovou z Ekolive som chcel počuť aj skúsenosť človeka, ktorý tieto postupy používa vo vinohrade. Preto som prišiel za Petrom Schronerom do Lúčnice nad Žitavou, do lokality Vajka nad Žitavou. Zaujímalo ma, ako vyzerá ekologické vinohradníctvo nie v teórii, ale v riadkoch viniča, počas sucha a pod tlakom chorôb.

Východiskom rozhovoru je jednoduchá otázka: dá sa vinič udržať zdravý aj cestou, ktorá znižuje záťaž syntetickou chémiou a viac pracuje s pôdou, vitalitou rastliny a presným pozorovaním?

2. Kto je Peter Schroner

Peter Porubský: Vaše vinárstvo vystupuje spolu s Katkou Schroner ako rodinné vinárstvo postavené na ekologickom vinohradníctve, vlastnom hrozne a výrobe vína s minimálnym zásahom. Na stránke vinárstva uvádzate, že cesta k vínu sa začala v roku 2015, keď ste sa rozhodli honu Veľké Vinice vrátiť jeho pôvodný význam – pestovanie viniča. Ako vznikol Peter Schroner, vinohradník a vinár?

Peter Schroner: Víno bolo v rodine už dve generácie dozadu. Môj dedo pestoval vinič, vyrábal víno a chodil ho predávať na horné kraje, do oblasti Žarnovice, Hodruše a Hámrov. Potom sa to v rodine na čas prerušilo, ale asi tam niečo zostalo v bunkách. Ja som sa k vínu dostal najskôr od pohára, neskôr cez distribúciu vín. V roku 2005 som začal vína distribuovať a postupne som sa k nim dostal hlbšie.

Peter Schroner: Odborne som si to doplnil štúdiom na Mendelovej univerzite v Brne, kde som skončil odbor vinohradníctvo a vinárstvo. Veľa ma formovali aj cesty za vínom. Keď človek chodí do vinárskych oblastí a pozerá sa, ako to funguje inde, prinesie si domov veľa inšpirácie.

Peter Porubský: Pre mňa je dôležité povedať, že nejde iba o nadšenie bez odborného základu. Aj keď cesta k vínu bola postupná, vzdelanie a skúsenosť tam sú.

3. Miesto: Lúčnica, Vajka a Veľké Vinice

Peter Porubský: Vinárstvo je spojené s Lúčnicou nad Žitavou, s Vrábeľským vinohradníckym rajónom a s honmi, kde sa vinič pestoval už v minulosti. Čím bolo toto miesto pre vás výnimočné?

Peter Schroner: Kedysi tam vinič bol. Svoje vinice tam mali ľudia z dediny aj pôvodní vlastníci z Vajky a neskôr tam boli aj družstevné vinice. Keď sme sa tým začali zaoberať v roku 2015, najskôr sme riešili pôdu: vysporiadanie, prípravu a predvýsadbové úpravy.

Peter Schroner: Prvý krok bol rozbor pôdy. S pomocou geológov sme vykopali dvojmetrové jamy a urobili sme rozbor pôdneho horizontu, ktorý nás zaujímal. Stanovovali sme makroživiny aj mikroživiny. Až potom sme hľadali vhodnú podnož a vhodný vinič tak, aby pôda, podzemná časť a nadzemná časť rastliny spolu hrali.

Peter Porubský: Čiže nešlo iba o to vysadiť vinič tam, kde bolo miesto. Bola tam snaha nadviazať na historický význam lokality a zároveň urobiť výsadbu odborne: pôda, podnož, odroda a budúci spôsob hospodárenia museli byť v súlade.

4. Prečo ekologická cesta

Peter Porubský: Celý život som sa pohyboval vo veľkovýrobe vína a hrozna. Na ekologické vinohradníctvo a naturálnejšie vinárstvo som sa pozeral s rešpektom, ale zdalo sa mi to veľmi náročné. Čo rozhodlo u vás, že pôjdete práve touto cestou?

Peter Schroner: U nás to bolo prirodzené rozhodnutie. Máme vzťah k zemi aj k rastlinám a nad druhou alternatívou sme vlastne neuvažovali. Samozrejme, keď človek cestuje za vínom, vidí, že biovinohradníctvo je vo svete na vzostupe. Ale u nás to nebola najskôr marketingová kalkulácia. Bola to skôr prirodzená voľba.

Peter Porubský: Ja sa k tomu dnes tiež stále viac prikláňam. V podmienkach horúčavy, sucha a oslabených vinohradov mám pocit, že silná chemická záťaž viniču nie vždy pomáha. Ochránime možno hrozno, ale vinič ako živá rastlina musí ten zásah aj predýchať.

Ekologický režim v rozhovore nevystupuje ako romantická nálepka. Je to systém obmedzení, pozorovania a náhradných riešení: bez syntetických systémových prípravkov, bez priemyselných rozpustných hnojív, s dôrazom na pôdu, biologický život a šetrnejšiu ochranu.

5. Pôda, ozelenenie a život vo vinohrade

Peter Porubský: V ekologickom vinohradníctve ma kedysi odrádzala už prvá veta: zákaz syntetickej chémie. Potom príde otázka, ako udržať úrodnosť pôdy, ako riešiť ozelenenie a biologickú rovnováhu. Ako ste začínali vy?

Peter Schroner: Pred výsadbou sme nevynojili maštaľným hnojom, lebo sa nám nepodarilo zohnať vhodný materiál. Začali sme zeleným hnojením. Mali sme vysiatú facéliu, ktorú sme dvakrát zapravili do pôdy. Neskôr sme prešli na ozelenenie každého druhého radu. Skúšali sme rôzne zmesi určené do vinohradov.

Peter Schroner: Dôležité je, aby v ozelenení boli rastliny, ktoré korenia v rôznych hĺbkach a kvitnú v rôznom čase. Prináša to do vinohradu život, láka užitočný hmyz a zároveň zvyšuje organickú hmotu vo vrchnej vrstve pôdy. Práve tam prebieha veľká časť premeny živín.

Peter Schroner: Vidíme to aj na parametroch muštu. Pri zbere si dávame robiť rozbor kvôli kvaseniu a asimilovateľný dusík nemávame pod 200 mg/l. To je pre nás signál, že napriek tomu, že nehnojíme klasickým spôsobom, pôda a rastlina fungujú.

Praktické ponaučenie z tejto časti je jednoduché: ekologická ochrana nezačína postrekovačom. Začína pôdou, koreňovým priestorom, ozelenením a tým, či má vinič z čoho žiť v suchom roku.

6. Ochrana viniča: nie jeden recept, ale balans

Peter Porubský: Ak sa nepoužívajú klasické systémové prípravky, zaujíma ma praktická otázka: s čím vlastne pracujete pri ochrane viniča?

Peter Schroner: Jeden z prípravkov, ktorý používam, je Power of K. Vnímam ho ako náhradu za Vitisan. Používam ho proti múčnatke. Je to draselná výživa s alkalickým pôsobením. Keď pokryje list, vytvára prostredie, v ktorom sa hubovým chorobám horšie darí. Dávam ho pred kvetom a podľa potreby aj po kvete, ale dnes už opatrnejšie, lebo nechcem preháňať draslík a zvyšovať pH vína.

Peter Schroner: Prvý postrek robím spravidla pri troch až piatich listoch, často so sírou a podľa potreby aj s meďou. Meď však nedávam automaticky každý rok. Po odkvitnutí už druhý rok staviam ochranu najmä na Ekofertile plant a podľa potreby pridávam výťažok z prasličky alebo zo žihľavy.

Peter Porubský: Toto je pre malých vinohradníkov potešujúce. Po odkvitnutí hovoríte približne o piatich až šiestich zásahoch, nie o neustálom chemickom tankmixe. Zároveň je dôležité, že nehovoríme o slepom recepte. Všetko závisí od ročníka, tlaku chorôb a stavu viniča.

Peter Schroner: Celé ekologické vinohradníctvo je o hľadaní správneho balansu. Koľko striekať, čím striekať, v akej dávke a v akom počasí. V horúcom roku je zbytočné dávať vysoké dávky a päť prípravkov naraz. Vinič to aj tak nevie prijať. Vtedy je lepšie ísť s nižšou dávkou a podľa situácie zásah zopakovať.

Peter Porubský: Presne toto vnímam ako zmenu pohľadu. Keď je desať dní horúco a sucho, peronospóra ani sivá pleseň nemajú podmienky. Vtedy možno nie je najdôležitejšie ešte viac chrániť pred chorobou, ale pomôcť viniču zvládnuť stres.

7. Skúsenosť s Ekofertile plant

Peter Porubský: K prípravkom Ekolive som sa dostal až neskôr a mrzí ma, že som ich nezačal skúšať skôr. Vy používate Ekofertile plant druhý rok. Čo ste videli v praxi?

Peter Schroner: Prvýkrát som ho použil minulý rok po odkvitnutí. Vtedy som ho dal asi šesťkrát. Hrozno malo veľmi dobrú kvalitu aj parametre. Treba povedať, že tlak peronospóry a múčnatky v tom roku nebol veľký, takže to nechcem zjednodušovať. Ale čo som vedel sledovať, bol vitálny vinič.

Peter Schroner: V roku 2024 sme mali extrémne horúci august, šesť týždňov bez dažďa a horúce boli aj noci. Vinič vtedy doslova míňal kyseliny na prežitie. V ďalšom roku boli dni horúce, ale noci chladnejšie, a výsledok bol iný. Pri Ekofertile som si všimol, že listová stena vydržala dlhšie vitálna a drevo pekne vyzrievalo.

Peter Porubský: Pýtal som sa aj na koncentrácie. Ja som začínal pred kvetom na 5 % a po kvete som šiel na 7 %. Vy ste uviedli, že dávate väčšinou 7 %, pri väčšej potrebe 10 %, ale viac nie. Zároveň odznelo, že ide o silne kyslé prostredie, preto treba aplikovať v chladnejšom čase – ráno alebo večer.

Peter Schroner: Áno. A podľa potreby ho kombinujem s prasličkou, ktorá obsahuje kremík a podporuje rastlinu, alebo so žihľavovým výťažkom. Základ je však sledovať vinohrad. Ak je rok suchý a tlak chorôb slabý, nepoužívam rovnakú logiku ako v roku, keď choroby tlačia.

Ekofertile plant v rozhovore nevystupuje ako liek na zlaté žltnutie viniča. Vystupuje skôr ako nástroj na vitalitu a zvládanie stresu, ktorý môže byť súčasťou širšej stratégie: karanténne opatrenia, monitoring cikády, odstraňovanie chorých krov, šetrnejšia výživa a pozorovanie reakcie viniča.

Prípravky Ekolive si pozrite tu: ekolive.sk

8. Keď príde tlak peronospóry alebo horúci ročník

Peter Schroner: V roku 2023 bol veľký tlak peronospóry v kvete. Vtedy som mal ešte menší postrekovač a niekedy som jednoducho nestihol naraz prejsť celý vinohrad. Zistil som, že pri dobrom postrekovači a dobrom prefúknutí sa dá ísť ob rad, potom sa o dva dni vrátiť a dorobiť druhú časť. V tom roku som nemal výrazné straty.

Peter Porubský: Z technologického a ochranného hľadiska som k tomu mal otázky, najmä pri kontaktných prípravkoch. Ale rozumiem tomu ako praktickej skúsenosti: nejde o dogmu pre každého, ale o pozorovanie, ktoré vzniklo z reálnych podmienok.

Peter Schroner: Presne tak. Nehovorím, že malý vinohradník s dvoma riadkami má robiť postrek na dvakrát. Chcem len povedať, že niektoré postupy vzniknú tak, že človek sleduje, čo sa vo vinohrade naozaj deje, a prispôsobí sa počasiu, technike a tlaku choroby.

Spoločným menovateľom je pozorovanie. V horúčave nedať viniču zbytočnú záťaž. V tlaku choroby zasiahnuť včas. Pri neistote nepreceňovať kalendár, ale kombinovať skúsenosť, signalizáciu, predpoveď počasia a vlastnú kontrolu porastu.

9. Zber a spracovanie hrozna

Peter Porubský: Ako technológa ma zaujímalo spracovanie hrozna. Pri vínach s minimom síry je hrozno citlivé najmä v momente zberu a mletia. Ako chránite hrozno pred oxidáciou?

Peter Schroner: Ak je surovina zdravá, nepoužívam na hrozno žiadnu ochranu. Dôležité je rýchle spracovanie. Keď sa hrozno oberá kombajnom, bobuľa sa naruší, preto musí ísť rýchlo do lisu a do nádoby. Nechcem, aby to stálo na vzduchu.

Peter Schroner: Zo začiatku sme oberali do bedničiek. Minulý rok sme už časť úrody zobrali kombajnom. Dôvod je jednoduchý: zohnať ľudí je dnes veľká výzva a kombajnový zber je výrazne lacnejší. Ak je kombajn kvalitný a hrozno zdravé, dá sa to spraviť veľmi dobre.

Peter Porubský: Pýtal som sa aj na frakcie pri lisovaní. Pri klasickej technologickej škole sa často rozlišuje samotiek, lisované frakcie a dolisok. Vy ste uviedli, že pri zdravej surovine to nerozdeľujete takto striktne.

Peter Schroner: Áno. Pri zdravej surovine a pri našom spôsobe práce nepovažujem delenie frakcií za nutné. Mušt môže trochu zhnednúť, ale alkoholové kvasenie je redukčný proces a časť oxidačných prejavov sa počas fermentácie zvráti. Podmienkou je zdravé hrozno a rýchle, čisté spracovanie.

10. Spontánne kvasenie, chladenie a síra

Peter Porubský: Spontánna fermentácia ma vždy zaujímala, ale vo veľkovýrobe som s ňou mal zlé skúsenosti. Nádoby sa prehrievali, fermentácie sa zastavovali, muselo sa rozkvášať a chladiť. Vy kvasíte spontánne. Chladíte?

Peter Schroner: Áno, chladenie používam. Beriem ho ako fyzikálny zásah, ktorý je potrebný. Ak kvasenie utečie do vysokých teplôt, môžu vzniknúť varené alebo kompótové tóny a stratí sa sviežosť. Spontánne kvasenie neznamená, že sa víno nechá bez kontroly.

Peter Schroner: Výhoda ekologického vinohradu je v tom, že ak mám zdravé hrozno, ktoré nebolo počas sezóny opakovane tvrdo zasiahnuté chémiou, mám väčší predpoklad vitálnej mikroflóry. Kvasinky potom nie sú oslabené a vedia pracovať.

Peter Porubský: Tu sme sa zhodli v tom, že rozhodujúce je sledovanie fermentácie a regulovaná teplota. Pri malej výrobe môže spontánne kvasenie fungovať, ak je surovina zdravá, nádoby primerané a vinár vie, čo sa deje.

Peter Schroner: Nepridávame cukor. Nechcem víno dotvárať týmto spôsobom. Zároveň chcem uviesť na správnu mieru, že naše bežné vína neoznačujem ako naturálne vína v zmysle úplne bez zásahov. Skôr ich robíme defenzívnou metódou: čo najmenší možný zásah, ale vína sú vyčírené bentonitom a podľa potreby prefiltrované.

Peter Schroner: Pri práci s nízkou sírou je pre mňa dôležité aj ležanie na hrubých kaloch. Keď je všetko zdravé a víno sa pravidelne koštuje, kaly majú redukčný potenciál a pomáhajú víno chrániť. Pri Rizlingu vlašskom, ktorý sme pili, sa voľná síra pohybovala približne do 10 mg/l.

Dôležitá veta z tejto časti: minimum zásahov nie je to isté ako technologická nedbanlivosť. V tomto prístupe sa menej zasahuje chemicky, ale o to viac sa sleduje surovina, teplota, čistota, priebeh kvasenia, síra, stabilita a čas.

11. Zlaté žltnutie viniča, cikáda a opustené vinohrady

Peter Porubský: Najväčší osobný problém, ktorý ma dnes trápi, je zlaté žltnutie viniča. Vlani som mal menej napadnutých krov, tento rok už je to vážnejšie. Kry postupne odstraňujem. Je to dôvod, prečo tak intenzívne hľadám nové cesty.

Peter Schroner: Zlaté žltnutie je dnes výzva pre všetkých. Neznamená to, že každý nález cikády je automaticky infekcia, ale monitoring a odstraňovanie podozrivých alebo potvrdených krov je veľmi dôležité.

Peter Porubský: V rozhovore sme sa dotkli aj rozdielu medzi vývojovými štádiami cikády a výberom zásahu. V ekologickom režime sa pracuje inak než v konvenčnom, ale v oboch prípadoch musí pestovateľ vedieť, proti čomu ide a v akom štádiu sa škodca nachádza.

Peter Schroner: Ako zaujímavú možnosť sme spomenuli aj jemný zeolitový prach. Myšlienka je mechanická: veľmi jemný minerálny prach môže škodcu fyzicky obmedziť. Treba to však vedieť technicky aplikovať a potom aj vyhodnotiť. Bez porovnania a monitoringu sa ťažko povie, čo presne fungovalo.

Peter Porubský: Veľký problém sú aj opustené vinohrady. Ak sa cikáda nachádza v pustých alebo neudržiavaných porastoch, jednotlivý zodpovedný pestovateľ to sám nevyrieši. Tu musí byť zapojená štátna správa a samospráva.

12. Terénne postrehy priamo z vinohradu

Druhá časť rozhovoru sa presunula priamo do riadkov viniča. Práve tam odzneli poznámky, ktoré sú pre malých vinohradníkov často najpraktickejšie.

Sucho, chloróza a spodné listy

Peter Schroner: Pri suchu sa môžu začať objavovať žlté spodné listy. To netreba hneď zamieňať s chlorózou. Chloróza je iný prejav, keď rastlina celkovo žltne pre problém s prijímaním živín, často železa. Sucho sa vo vinohrade vie prejaviť práve na spodných listoch.

Peter Porubský: Toto je dôležité, lebo veľa vinohradníkov posudzuje problém iba podľa farby listu. V suchom roku treba rozlišovať, či ide o výživu, o nedostatok vody, o poškodenie chorobou alebo o prirodzenú reakciu rastliny.

Sprášové pôdy, podnože a analýzy

Peter Schroner: Máme sprášové pôdy, ktoré bývajú skôr zásadité. Pri podnožiach treba brať do úvahy aj sucho. Spomenuli sme napríklad SO4 ako podnož, ktorá bola kedysi veľmi rozšírená, ale sucho nemusí znášať najlepšie. Pri Rizlingu vlašskom na Koberi vidím, že rastlina môže byť v poriadku, ale v suchu sa môže blokovať železo cez vápnik.

Peter Porubský: Pri väčšej výmere sa už oplatí aj listová analýza. Pôdna analýza pred výsadbou je výborný začiatok, ale list ukáže, čo rastlina skutočne prijíma v danom roku.

Akarinóza, roztoče a zámena s peronospórou

Peter Porubský: Pri prehliadke listov sme upozornili na poškodenie roztočmi, ktoré si vinohradníci často mýlia s peronospórou. Na spodnej strane listu môže byť viditeľný plstnatý alebo vlnovitý povlak. Nie je to peronospóra, ale prejav roztočov. Pri inom type poškodenia môžu byť na liste drobné bodky ako po ihle.

Peter Schroner: Takéto veci sa vo vinohrade občas nájdu. Dôležité je pozerať sa pokojne a nevyhodnocovať každý fľak ako tú istú chorobu. Niekedy ide o roztoče, inokedy o sucho, inokedy o výživu alebo o slnečné poškodenie.

Monitoring cikády

Peter Schroner: Pri monitoringu cikády je dobré pozerať spodnú stranu listov. Ráno okolo ôsmej sú jedince po noci menej pohyblivé a ľahšie sa nájdu. List treba chytiť a rýchlo otočiť. Večer je zase vhodnejší čas na prípadný zásah, lebo nelietajú včely a čmeliaky.

Peter Porubský: Praktická rada, ktorá zaznela: nepozerať iba jeden list a neurobiť z neho záver. Treba systematicky otáčať viac listov, ideálne aj spodné listy, a robiť si obraz o celej parcele.

13. Čo si môže odniesť malý vinohradník

Rozhovor nedáva jeden univerzálny návod. Skôr ukazuje spôsob uvažovania, ktorý môže malému vinohradníkovi pomôcť pri rozhodovaní.

1. Začať pôdou a vitalitou viniča, nie iba výberom postreku. Ozelenenie, organická hmota a vhodná podnož sú dlhodobá ochrana.
2. V horúčave a suchu nepreťažovať list zbytočnými tankmixami. Ak tlak chorôb nie je, vinič často potrebuje skôr podporu proti stresu.
3. Biostimulant alebo nový prípravok skúšať najskôr na časti vinohradu a porovnávať s neošetreným alebo inak ošetreným pásom.
4. Pri ochrane proti hubovým chorobám sledovať reálny tlak, predpoveď, signalizáciu a vlastný porast. Kalendár nestačí.
5. Pri podozrení na zlaté žltnutie viniča nečakať. Označiť podozrivé kry, riešiť rozbory a napadnuté kry odstraňovať podľa odporúčaní odborných autorít.
6. Monitorovať cikádu viničovú systematicky, najmä na spodnej strane listov. Ráno sa lepšie hľadá, večer je šetrnejší čas na prípadný zásah voči opeľovačom.
7. V pivnici chápať minimum zásahov ako disciplínu. Rýchle spracovanie, zdravá surovina, kontrola teploty, čistota a sledovanie fermentácie sú nevyhnutné.
8. Nesnažiť sa všetko zmeniť naraz. Prechod z konvenčného režimu na ekologickejší spôsob môže trvať niekoľko rokov, kým sa pôda a mikrobiálne prostredie prispôsobia.

Konkrétne prípravky, dávky a termíny treba vždy overiť podľa etikety, aktuálnej registrácie, miestnej signalizácie a stavu vlastného vinohradu. To, čo v jednom vinohrade funguje ako skúsenosť, nemusí byť automaticky návod pre inú pôdu, odrodu, podnož alebo ročník.

14. Záver rozhovoru

Peter Porubský: Pre mňa bola táto beseda veľmi zaujímavá. Vidím, že cesta ekologického vinohradníctva a šetrnejšej ochrany existuje a že ľudia, ktorí po nej kráčajú dlhšie, majú skúsenosti, z ktorých sa môžeme učiť. Táto cesta sa nedá zobrať ako hotový recept, ale dá sa podľa nej začať premýšľať.

Peter Porubský: Mojou snahou je posúvať tieto poznatky malým vinohradníkom. Nie preto, aby všetci naraz opustili všetko, čo poznajú, ale aby začali skúšať, porovnávať a hľadať riešenia, ktoré budú v meniacej sa klíme šetrnejšie k viniču.

Peter Schroner: Ďakujem za priestor a za možnosť podeliť sa o poznatky, ktoré sám zažívam a ktoré sa na svojej ceste stále učím. Ak budú ďalšie skúsenosti, rád sa o ne podelím.

Hlavná myšlienka rozhovoru sa dá zhrnúť jednoducho: víno sa naozaj robí vo vinohrade. A v čase sucha, nových chorôb a oslabenej vitality viniča bude dobrý vinohradník čoraz viac ten, kto vie nielen postrekovať, ale najmä pozorovať, rozlišovať a pomáhať rastline zvládnuť stres.