Môj vinohrad aj okolité vinice síce hrajú peknými jesennými farbami, no pri bližšom pohľade vidíme vážne následky sucha a príznaky chorôb, ako sú zlaté žltnutie viniča, stolbur či komplex hubových ochorení esca.
Bez laboratórneho rozboru však neviem spoľahlivo určiť, ktoré z týchto ochorení sa na konkrétnych kroch vyskytuje. Pri hodnotení stavu vinohradu preto vychádzam predovšetkým z pozorovaných príznakov.
Začiatkom roka 2026 som sa zúčastnil na viacerých prednáškach v Nitre, na Poľnohospodárskom ústave a Slovenskej poľnohospodárskej univerzite. Neskôr som bol aj na prednáške RNDr. Bruna Gábela, CSc., v zasadačke mestského úradu vo Vrábľoch. Na základe získaných informácií som veril, že ak budem dôsledne zasahovať proti prenášačom zlatého žltnutia, riadiť sa pokynmi ÚKSÚP a vychádzať z vlastných pozorovaní, podarí sa mi situáciu vo vinohrade zvládnuť.
Toto presvedčenie mi vydržalo aj do začiatku kvitnutia. Dňa 26. mája 2026 som zaznamenal pozvoľný nástup kvitnutia odrody Müller Thurgau a v tom čase som už mal za sebou dve ošetrenia proti cikádke viničovej.
Pri prvom postreku po odkvitnutí, 6. júna 2026, ma však začalo opúšťať. Objavovali sa kry bez úrody, so zaschnutými strapcami, pokrútenými listami a slabo vyzretými, gumovitými letorastmi.
Začal som si uvedomovať, že s ochranou proti prenášačovi bolo zrejme potrebné začať už o jeden až dva roky skôr. Ani päť insekticídnych ošetrení v roku 2026 nemohlo vyliečiť už infikované kry. Infekcia v nich mohla byť prítomná ešte pred začiatkom tohtoročnej ochrany.
Pri pohľade na okolité vinice, vrátane tých neobrábaných, som si znovu uvedomil význam slov, ktoré odzneli na prednáške vo Vrábľoch. Ochrana proti cikádke viničovej musí byť koordinovanou záležitosťou. Úsilie jednotlivca má obmedzený účinok, ak sa v okolí ponechávajú zdroje infekcie a ochrana sa nevykonáva spoločne.
Obávam sa, že pri pokračovaní takéhoto vývoja budeme straty znášať všetci, aj vinohradníci, ktorí sa o svoje vinice dôsledne starajú.
Príznakové kry som odstraňoval od jari až doteraz. Ako som už uviedol, predpokladám, že z pôvodných približne 480 krov mi do budúceho roka zostane asi 190.
Teraz na jeseň dokončujem označovanie príznakových krov farbou. Kým majú listy, ešte ich viem dobre rozpoznať. Ak mi to počasie dovolí, čo najskôr ich z vinohradu odstránim.
Tento rok používam na označovanie čiernu farbu, aby som nové značky odlíšil od starších červených a oranžových. Takto si postupne prejdem celý vinohrad. Aj na niektorých kroch, na ktorých zostalo zopár strapcov, už vidím pokrútené listy a zelené, nevyzreté letorasty. Samotná prítomnosť úrody teda ešte neznamená, že je ker v poriadku.
Pri prechádzaní vinohradu sa vraciam aj ku krom, ktoré som sa v minulých rokoch pokúšal zachrániť zrezaním kmeňa a vypestovaním nových výhonkov. Jeden z nich som takto ošetril vlani, ďalší už pred dvoma rokmi. Spočiatku ma potešili pekné nové výhonky a dúfal som, že sa kry zotavia. Neskôr sa však listy znovu pokrútili, letorasty nevyzreli a hrozno nedozrelo. Aj tieto kry som si napokon označil na odstránenie.
Pri niektorých kroch postihnutých komplexom chorôb esca môže obnova kmeňa priniesť dočasné zlepšenie. Pri kroch, ktoré ukazujem vo videu, však mám podozrenie skôr na stolbur alebo zlaté žltnutie. Moja skúsenosť ukazuje, že samotné vyhnanie nových výhonkov ešte nemožno považovať za záchranu kra.
Keď som si vyhodnotil všetky svoje pokusy o takúto regeneráciu, podiel krov, ktoré zatiaľ pretrvali a pri ktorých ešte vidím nádej na ďalšiu úrodu, bol najviac približne 15 %. Je to moje vlastné pozorovanie, nie všeobecná úspešnosť tejto metódy ani potvrdenie vyliečenia. V súčasnej situácii preto tento postup nepovažujem za riešenie obnovy svojho vinohradu. Poučil som sa na vlastnej skúsenosti a chcem ju sprostredkovať aj ostatným.
Teší ma, že mladé, jednoročné kry tento extrémny rok prečkali. Počas leta som každý z nich päťkrát zalial približne 5 až 7 litrami vody. Jedno zaliatie všetkých novovysadených štepov predstavovalo približne 500 až 800 litrov vody.
Napriek zálievke sa na mladých kroch do určitej miery prejavili následky sucha. Najskôr zožltli a zoschli spodné listy, čo pripisujem práve nedostatku vody. Samotné kry však zostali živé a ďalej sa vyvíjali. Verím, že prečkajú zimu a na jar budú v poriadku. Až ďalší vývoj ukáže, do akej miery ich zasiahlo sucho a či sa na nich neobjavia aj príznaky zlatého žltnutia.
Na mladej výsadbe som zatiaľ príznaky, ktoré by som spájal so zlatým žltnutím, nespozoroval. To však ešte nepovažujem za istotu do budúcnosti. Ak by sa infekcia preniesla v tomto roku, príznaky by sa mohli prejaviť až neskôr. Veľa mi preto napovie nasledujúca vegetačná sezóna.
Aj preto by som pri rozhodovaní o ďalšej výsadbe zvažoval situáciu v okolí. Viacerí vinohradníci plánujú vysádzať nové štepy, no obávam sa, aby ich o dva či tri roky nemuseli znovu odstraňovať. Potrebujeme účinnejší spoločný postup a zapojenie štátu aj príslušných inštitúcií, najmä pri riešení zanedbaných a neobrábaných vinohradov. V našej obci zatiaľ vnímam v tomto smere veľmi málo spoločnej aktivity. Každý bojujeme najmä samostatne, čo podľa mojich doterajších skúseností nestačí.
Ošetrenie mladých vín pred filtráciou
Z vinohradu sa teraz presuňme do pivnice. Všetky svoje vína okrem ružového som stihol ošetriť VinoGelom CF, Klar-Sol Super a NaCalitom PORE-TEC pri teplote nad 18 °C. Po 10 až 15 dňoch som ich stiahol z bentonitových kalov.
Vo vínach pripravených na filtráciu som skontroloval pH a následne upravil obsah voľného oxidu siričitého.
Pri úprave voľného SO₂ som zohľadnil aj hodnotu pH. Pri vínach s vyšším pH som volil o niečo vyšší obsah voľného SO₂, no tak, aby pred filtráciou v žiadnom z mojich mladých vín neprekročil 50 mg/l.
Na sírenie používam tekutý síriaci prípravok s deklarovaným obsahom približne 5 až 6 % SO₂. Pri orientačnom výpočte vychádzam z toho, že 20 ml 5 % roztoku s obsahom 50 g SO₂/l dodá do 100 litrov vína približne 10 mg/l SO₂. Neznamená to však automaticky rovnaké zvýšenie voľného SO₂, preto jeho obsah po premiešaní overujem meraním. Pri inom obsahu SO₂ v prípravku treba dávku primerane prepočítať.
Zdôrazňujem to preto, že nie každý používa rovnaký síriaci prípravok. Ak by ste moju dávku bez prepočtu použili pri koncentrovanejšom roztoku, mohli by ste víno presíriť. Vždy preto vychádzajte z obsahu SO₂ uvedeného pri konkrétnom prípravku.
Takto ošetrené vína som posúdil aj senzoricky. V tomto stave môžu pred filtráciou ešte určitý čas vyzrievať, preto chcem mať istotu, že sú chuťovo aj vôňovo v poriadku.
V súčasnosti už teplota v mojej pivnici klesla na 12 °C a vína majú približne 13,5 °C. Pri ďalších technologických zásahoch preto musím zohľadniť, či sú pri tejto teplote účinné a vhodné.
Úprava kyslosti kyselinou mliečnou
Jedným zo zásahov, ktorý by som pri chuťovo málo kyslých vínach zvážil, je prikyslenie kyselinou mliečnou. Jej senzorický prejav býva jemnejší a zaoblenejší než prejav niektorých iných kyselín. O vhodnosti úpravy však rozhoduje konkrétne víno a výsledok skúšky.
Na tento účel sa používa kyselina mliečna vhodná na enologické použitie, zvyčajne vo forme 80 % roztoku, napríklad prípravok Boerovín. Pridaním sa zvyšuje obsah titrovateľných kyselín a môže sa znížiť pH. Nižšie pH zároveň prispieva k obmedzeniu rozvoja niektorých nežiaducich mikroorganizmov, samotné prikyslenie však nenahrádza ostatné opatrenia na ochranu vína.
Pred ošetrením celého objemu odporúčam urobiť skúšku na malej vzorke, napríklad na 1 alebo 10 litroch vína. Takto si overíte, ako sa zvolená dávka prejaví na chuti, a podľa možnosti skontrolujete aj zmenu pH a titrovateľných kyselín.
Výhodou kyseliny mliečnej je, že nepodlieha jablčno-mliečnej fermentácii tak ako kyselina jablčná. Jej účinok preto môže byť z tohto hľadiska stabilnejší. Nemožno však všeobecne tvrdiť, že je vo víne za každých podmienok mikrobiologicky nemenná.
Kyselina vínna má spravidla ostrejší kyslý prejav. Po jej pridaní môže dôjsť k vyzrážaniu vínneho kameňa, teda hydrogenvínanu draselného, a tým k opätovnému zníženiu obsahu titrovateľných kyselín.
Pri kyseline citrónovej treba rátať s tým, že ju môžu metabolizovať mliečne baktérie. Pri tomto procese môže vznikať aj kyselina octová, preto jej použitie vyžaduje zohľadnenie mikrobiologického stavu vína.
Z tohto dôvodu ja osobne kyselinu citrónovú na prikysľovanie vína neodporúčam.
Orientačne platí, že pridaním 1 ml 80 % kyseliny mliečnej na liter vína sa titrovateľná kyslosť zvýši približne o 0,8 g/l, vyjadrené ako kyselina vínna. Na zvýšenie približne o 1 g/l teda vychádza asi 1,25 ml na liter vína. Ide o orientačný prepočet pre 80 % roztok s bežnou hustotou; rozhodujúce sú údaje konkrétneho prípravku a kontrolné meranie. Z tohto prepočtu nemožno priamo odvodiť pokles pH.
Skutočnú zmenu pH treba overiť pH-metrom.
Šetrné čírenie pri nižšej teplote
Na šetrné dočírenie vín možno použiť IsingClair-Hausenpaste, v aktuálnej ponuke výrobcu označovaný ako e.IsingClair. Ide o prípravok na báze vyziny, ktorý je účinný aj pri teplotách pod 10 °C, teda aj v chladnejších pivniciach. Zvážiť ho možno pri vínach s pretrvávajúcim koloidným zákalom, pri ktorých očakávame horšiu filtrovateľnosť, napríklad pri niektorých vínach z poškodenej suroviny alebo vínach s vyšším extraktom. Vhodnosť ošetrenia je potrebné overiť skúškou. Pri nadbytku trieslovín by som výber číriaceho prípravku a dávky takisto oprel o skúšku, pretože šetrné dočírenie nemusí samo osebe odstrániť výraznú trpkosť.
Pri použití vyziny treba pamätať aj na jej kombináciu s prípravkom Klar-Sol Super. Pre e.IsingClair výrobca uvádza pomer Klar-Sol Super : e.IsingClair 1 : 4, teda jeden objemový diel Klar-Sol Super na štyri diely e.IsingClair. Pri práci sa treba riadiť návodom konkrétneho výrobku a dávku overiť skúškou.
Ak sme čírenie nestihli, ďalšou možnosťou je víno pred ošetrením zohriať. Kto má vhodný ohrievač a dokáže teplotu kontrolovať, môže ho upraviť približne na 18 °C a potom vykonať čírenie podľa požiadaviek zvolených prípravkov. Je to však technicky náročnejšie a nie každý malovinár má na takýto postup podmienky.
Tohtoročné problémy s vínami
Tento rok sme riešili najmä presírené víno, nedokvasené červené víno z muštu s cukornatosťou 26 °NM a vysoký obsah trieslovín.
Pri presírenom víne vo videu spomínam aj znižovanie obsahu SO₂ peroxidom vodíka a zároveň upozorňujem na neprípustnosť takéhoto zásahu. Túto zmienku preto netreba chápať ako odporúčanie na jeho použitie pri výrobe vína.
Pri nedokvasenom červenom víne z muštu s cukornatosťou 26 °NM sa opäť ukázalo, aké dôležité je vopred vedieť, aký štýl vína chceme vyrobiť. Pri takto vysokej cukornatosti treba počítať s náročnejším priebehom fermentácie a možnosťou, že vo víne zostane zvyškový cukor. Vo videu túto cukornatosť prirovnávam k úrovni bobuľového výberu; samotný údaj o cukornatosti však ešte neurčuje výslednú kategóriu vína.
Existujú kmene kvasiniek určené aj na dosiahnutie vyššieho obsahu alkoholu. Ich výber však treba prispôsobiť surovine a zamýšľanému výsledku. Pri víne s alkoholom približne 15 % obj. je už jeho prejav veľmi mohutný. Pri červených vínach sa dá takýto štýl vyskúšať, no treba posúdiť, či alkohol ladí s ostatnými zložkami vína. Ja osobne uprednostňujem menej alkoholické vína. Pri červených sa prikláňam približne k 13,5 až 13,8 % obj., pri bielych skôr k hodnotám okolo 12 až 12,5 % obj. Ide o moje chuťové preferencie, nie o všeobecne platné hranice.
Výraznejšie triesloviny sme v niektorých prípadoch riešili pri vínach z predčasne obratého, nedostatočne vyzretého hrozna. Pri vhodnej teplote možno odskúšať čírenie želatínou v kombinácii s Klar-Sol Super, prípadne podľa charakteru vína zvážiť vyzinu. Aj tu však najprv odporúčam malý pokus, napríklad na 10 litroch vína. Až keď výsledok chuťovo vyhovuje, má zmysel ošetriť celý objem. Pri zložitejších problémoch treba porovnať viac možností. Aj ako malovinári by sme sa mali naučiť robiť takéto skúšky.
Obával som sa, že stresový priebeh ročníka a prípadný nedostatok živín v muštoch povedú k častejšiemu výskytu sirky. Jej typickým prejavom je zápach po skazených vajciach, ktorý spôsobuje sírovodík. Ten môžu kvasinky vo zvýšenej miere vytvárať počas fermentácie napríklad pri nedostatku využiteľného dusíka alebo pri nevyváženej výžive. Na jeho vzniku sa však môžu podieľať aj ďalšie faktory.
Tieto obavy sa v mojich doterajších skúsenostiach zatiaľ nepotvrdili. Prispieť k tomu môže aj to, že mnohí malovinári už sledujú priebeh kvasenia pomocou kvasnej krivky a všímajú si vôňu kvasiaceho muštu. Zmeny vône ich môžu upozorniť na problém, ktorý treba včas posúdiť a podľa potreby riešiť aj úpravou výživy kvasiniek. Fermentácia sa pri vhodných podmienkach často zmestí približne do 15 dní, jej dĺžka však závisí od cukornatosti, teploty, kmeňa kvasiniek a ďalších podmienok. Dôležitý je plynulý priebeh a overenie skutočného dokvasenia.
Vína ročníka 2026 zatiaľ hodnotím pozitívne. Na konci októbra a začiatkom novembra ich plánujem prefiltrovať pomocou filtračných dosiek S-10N, aby boli číre a mohli ďalej postupne vyzrievať.
Teší ma, že moje vína sa zatiaľ dobre čistia. Spracovával som zdravú surovinu, a preto verím, že ani pri filtrácii nebudem mať tento rok výraznejšie problémy.
