Produkty Ekolive si môžete pozrieť tu: ekolive.sk
Približne v tomto období som v roku 2025 našiel vo svojom vinohrade prvé príznaky, ktoré mohli byť spôsobené zlatým žltnutím viniča. Po odkvitnutí viniča na niektorých strapcoch zoschla strapina a našiel som aj listy skrútené dovnútra.
Prijal som opatrenia, ktoré boli odporúčané. Požiadal som ÚKSÚP o vykonanie kontroly a analýzy a kry, ktoré boli takto postihnuté, som neskôr vyklčoval. Od tej chvíle som začal hľadať cestu, ako túto situáciu v mojom, ale aj v našich vinohradoch riešiť.
Zúčastnil som sa prezentácie Ing. Mankoveckého v Nitrianskom Hrádku, odborného stretnutia vo vinárstve Velker vo Veľkom Kýre, odborného seminára na Agroinštitúte v Nitre, ktorý organizoval ÚKSÚP, odborného seminára na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre a odbornej prednášky RNDr. B. Gábela, CSc. vo Vrábľoch.
Na všetkých týchto seminároch som získal množstvo odborných poznatkov o cikáde viničovej a epidémii zlatého žltnutia viniča. Chýbali mi však pozitívne informácie, ktoré by nekončili iba vyklčovaním a likvidáciou viniča. Hľadal som informácie, ktoré by nám dali nádej na záchranu vinohradov.
Som človek konzervatívny. Ťažko mením veci, ktoré mám odskúšané a zažité. Keď sa rozhodnem niečo zmeniť, tak až po dôkladnom posúdení a štúdiu.
Pochopil som, že v boji so zlatým žltnutím viniča musím spojiť tri veci. Po prvé, karanténne opatrenia, ktoré odporúča ÚKSÚP Bratislava vo svojom akčnom pláne boja proti zlatému žltnutiu viniča a jeho vektoru Scaphoideus titanus pre okres Nové Zámky, ako aj v postupne zverejňovaných signalizačných správach. Po druhé, použitie insekticídov podľa odporúčaní z prednášky vo Vrábľoch a podľa schémy ochrany povolených prípravkov v malospotrebiteľskom balení, zverejnenej na stránke ÚKSÚP-u.
Tieto dva body sú veľmi dôležité a budem sa ich snažiť dodržiavať maximálne. Zároveň však neviem ovplyvniť to, čo sa deje mimo mojej vinice. Na to dosah nemám. Ja môžem robiť osvetu, ale dohľad nad dodržiavaním zákonov u vinohradníkov musí vykonávať štátna správa a samospráva.
Tretia vec, ktorá mi stále chýbala, bolo niečo, čo by nám do budúcnosti dávalo nádej, že túto chorobu dokážeme stále lepšie zvládať. Niečo, čo pomôže samotnému viniču, aby sme iba nestriekali insekticídy a neklčovali kry.
Toto svetlo nádeje som postupne objavil v prípravkoch ekolive. Prvý kontakt s nimi som mal 24. septembra 2025 pri odbornom stretnutí so zástupcom firmy ekolive Ing. Szalmom a odborným konzultantom RNDr. Pavlovkinom. Táto nová ekologická cesta ma oslovila už vtedy. Postupne som si ju osvojoval a po odbornej prednáške v Nitre som sa v nej ešte viac utvrdil.
Po preštudovaní odborných materiálov firmy ekolive som si povedal, že toto môže byť správna cesta. Zaujala ma najmä myšlienka, že je naivné očakávať, že insekticídy samy dokážu vinič účinne ochrániť pred zlatým žltnutím viniča.
Dnes sa stretávame s výkonnou riaditeľkou spoločnosti ekolive s.r.o., Ing. Darinou Štyriakovou, PhD., od ktorej by som chcel získať čo najviac informácií o firme, o jej prípravkoch a o ich pôsobení vo vinohrade.
2. Kto je Darina Štyriaková a čo robí ekolive
Peter Porubský:
Na úvod by som vás poprosil, aby ste sa vinohradníkom predstavili. Kto ste, aké máte odborné zázemie a čo dnes robíte v spoločnosti ekolive?
Darina Štyriaková:
Ďakujem veľmi pekne. Som rada, že ste nás sem prizvali. Moje meno je Darina Štyriaková a som riaditeľkou spoločnosti ekolive.
Svojím odborným pozadím som biotechnologička. S mikroorganizmami pracujem už viac ako dvadsať rokov. Vyštudovala som geologické inžinierstvo a následne som sa na Slovenskej akadémii vied venovala minerálnym biotechnológiám.
Našou expertízou je technológia ekobiolúhovania. V princípe ide o to, že pomocou mikroorganizmov rozpúšťame rôzne prírodné silikátové minerály a z tohto procesu vznikajú produkty, napríklad microfertile® a ekofertile®.
Peter Porubský:
Keby ste mali pojem ekolive vysvetliť malému vinohradníkovi jednou vetou, ako by tá veta znela? Mnohí vinohradníci o tejto technológii ešte nepočuli. Aj ja som o nej pred rokom ešte nevedel.
Darina Štyriaková:
Je to tak. Na trhu sme v podstate len tretí rok, takže ide o novinku. Zároveň sme už získali viacero medzinárodných ocenení, aj od významných poľnohospodárskych a technologických inštitúcií, čo ukazuje, že ide o inovatívne riešenie.
Ak by som to mala zhrnúť jednou vetou, povedala by som, že ekolive replikuje to, čo by sa malo diať v zdravom koreňovom systéme rastliny a čo sa v prírode dialo skôr, než existovali dnešné agrochemikálie.
Peter Porubský:
To je veľmi pekne povedané. Chcel by som sa ešte spýtať, čo bolo vo vývoji vašej firmy tým najväčším zlomom. Bol to laboratórny objav, prvý poľný pokus, prvý zákazník alebo prvé výsledky na plodinách? Mňa veľmi zaujal príbeh, že pri biolúhovaní ste si všimli, ako po vyliatí zvyšnej tekutiny začali bujne rásť rastliny.
Darina Štyriaková:
Presne tak. Na začiatku sme túto technológiu používali v rôznych krajinách s cieľom ekologicky spracovať a čistiť prírodné minerály. Táto technológia sa nazýva ekobiolúhovanie. Máme na ňu aj európsku zelenú garanciu, teda certifikáciu, že ide o ekologickú banskú metódu a ekologickú metódu spracovania minerálov.
Touto technológiou vieme ekologicky získavať alebo čistiť rôzne prvky a minerálne suroviny. Napríklad kremenný piesok vieme zmeniť z hnedého na biely, čím sa zvýši jeho kvalita a stane sa vhodným napríklad na výrobu skla.
Proces prebieha tak, že do tanku alebo bazéna sa vloží prírodný minerál. V systéme pôsobia mikroorganizmy, ktoré tento minerál rozpúšťajú do tekutej formy. Oxidy železa, mangán a ďalšie prvky sa postupne dostávajú do roztoku. Rozpúšťa sa aj samotný kremík.
Výsledkom sú rozpustené tekuté živiny. Presne takto by to malo prirodzene prebiehať aj v zdravej pôde. Mikroorganizmus v pôde pracuje podobne ako mikroorganizmy v našom trávení: pomocou enzýmov „trávi“ minerál a premieňa ho do formy, ktorú rastlina dokáže prijať.
Pri viniči to súvisí aj s tým, čo nazývame terroir. Terroir nie je iba minerál v pôde. Dôležité je, aby tam bol aj živý mikroorganizmus, ktorý daný minerál sprístupní. Až potom z neho vinič dokáže prijímať živiny a vlastne aj chuťový charakter miesta.
3. Mikroorganizmy, bezpečnosť a význam kremíka
Peter Porubský:
Tým ste mi už čiastočne odpovedali na ďalšiu otázku. Všetko toto teda robia baktérie, ktoré sú prirodzene prítomné v prírode?
Darina Štyriaková:
Áno, presne tak. Pracujeme s mikroorganizmami, ktoré by sa v zdravej pôde prirodzene nachádzali. Napríklad ide o mikroorganizmy schopné rozpúšťať kremík. Tie boli v mnohých pôdach používaním agrochemikálií výrazne poškodené alebo úplne potlačené.
Kremík je pritom jednou z najdôležitejších zložiek pôdy. Veľká časť pôdy je tvorená kremíkom, ale často už v nej chýbajú mikroorganizmy, ktoré by ho premenili do formy dostupnej pre rastlinu. Dostupný kremík pomáha rastlinám lepšie znášať sucho aj choroby. Keď však nie je prístupný, rastlina ho nedokáže využiť.
Peter Porubský:
Keď ľudia počujú slovo baktérie alebo mikroorganizmy, niektorí sa zľaknú. Je nejaké riziko, že by tieto mikroorganizmy mohli byť pre človeka nebezpečné?
Darina Štyriaková:
Práve naopak. Pracujeme s probiotickými baktériami, teda s typmi mikroorganizmov, ktoré ľudia poznajú napríklad z jogurtov alebo z probiotík v lekárni. Sú tam laktobacily, bifidobaktérie, laktokoky a podobné skupiny.
Tieto mikroorganizmy produkujú vitamíny, enzýmy, organické kyseliny, fytohormóny a ďalšie látky, ktoré sú prospešné. Ľudia ich poznajú najmä v súvislosti s obnovou mikroflóry v čreve. Podobná logika platí aj pri rastline a jej koreňovej zóne.
4. Produktové portfólio pre vinohradníkov
Peter Porubský:
Prejdime priamo k produktom. Aké produkty dnes ponúkate pre poľnohospodárov a ktoré sú najdôležitejšie pre vinohradníkov?
Darina Štyriaková:
Pre vinohradníkov sú dôležité najmä dva produkty: microfertile® plant a ekofertile® plant.
microfertile® plant je založený na mikroorganizmoch, ktoré pracujú so sírou. Používame vstupný minerál s obsahom sulfidov, vďaka čomu vzniká biologicky prístupná síra. Sú tam aj fulvové a humínové kyseliny z lignitu, ktorý je biologicky rozložený. Produkt má zelenkastý charakter, pretože sú v ňom aj mikroriasy, ktoré produkujú extracelulárne polysacharidy. Vznikajú tam aj iné typy metabolitov.
Microfertile® plant pôsobí najmä v chladnejšom období, keď sa vinič nevie tak dobre vyvíjať. Je vhodný na podporu listov, zelenej hmoty a vitality v období chladu.
Ekofertile® plant je na báze probiotických mikroorganizmov. Obsahuje vysoký podiel dostupného kremíka, množstvo fytohormónov a organických kyselín. Pôsobí najmä na obranný mechanizmus rastliny, podporuje odolnosť voči suchu a vysokým teplotám. Od mája, keď už nehrozia mrazy, sa používa hlavne ekofertile® plant.
Peter Porubský:
Predstavme si, že som malý vinohradník a chcem začať s jedným produktom. Sme približne sedemnásť dní pred kvitnutím viniča. Minulý rok mi Müller-Thurgau začal kvitnúť 31. mája, tento rok sme trochu pozadu. Čo má teraz význam použiť?
Darina Štyriaková:
V tomto období určite ekofertile® plant. Už môžu byť tlaky múčnatky a ďalších chorôb a existuje aj riziko zlatého žltnutia. Keď už nehrozia mrazy a chladné obdobie skončilo, dáva zmysel ísť s ekofertile® plant.
5. Ako ekofertile® plant pôsobí na list
Peter Porubský:
Keď teraz použijem ekofertile® plant, ako bude pôsobiť? Vieme, že sa dá použiť zálievkou ku koreňom aj listovo. Teraz pred kvitnutím sa zrejme bavíme hlavne o aplikácii na list. Čo sa vtedy vo viniči deje?
Darina Štyriaková:
V ekofertile® plant sú prírodné minerály, najmä kremík, v tekutej forme. Ide o kyselinu monokremičitú, čo je forma kremíka dostupná pre rastlinu. Tá sa dostane do listu a posilní bunky viniča.
To môže byť jeden z dôvodov, prečo cikádka nemá rada takéto silné listy. Ťažšie ich prepichuje. Tento efekt sa netýka iba škodcov, ale aj patogénov. Keď je v listoch dostupný kremík, patogény sa horšie dostávajú do rastlinného pletiva. Rastlina je tým pevnejšia, odolnejšia voči suchu a nepriamo aj voči chorobám.
Okrem kremíka sú v prípravku aj ďalšie živiny z prírodných minerálov. Napríklad vápnik, malé množstvo draslíka, železo, mangán a ďalšie prvky, ktoré pomáhajú rastline udržiavať vyvážený stav.
Ďalší mechanizmus sú bioaktívne látky, napríklad kyselina jasmónová a kyselina salicylová. Keď sa tieto látky dostanú na list, môžu v rastline aktivovať gény súvisiace s obranou. Rastlina potom sama produkuje antimikrobiálne proteíny a peptidy, ktorými sa chráni zvnútra.
Peter Porubský:
Takže toto je dôležité aj pri obrane proti zlatému žltnutiu viniča. Vďaka použitiu prípravku si rastlina vytvára vlastné ochranné látky.
Darina Štyriaková:
Áno. Vinič sa nedá chrániť iba zvonku. Dôležité je, aby si samotná rastlina vedela budovať vlastný ochranný mechanizmus. Prirodzene by ho mala, pretože jasmóny, salicyláty a ďalšie metabolity vznikajú v zdravom koreňovom systéme.
Ak však používame veľa agrochemikálií, môžeme poškodiť mikroorganizmy, ktoré sa na tomto prirodzenom systéme podieľajú. Takto vieme rastline tieto signály a látky doplniť a znova aktivovať jej obranu.
Ďalším mechanizmom je nízke pH. Ekofertile® plant je veľmi kyslý. Už pri vhodne namiešanom roztoku sa často dostávame na pH približne 4,5 alebo nižšie. Patogény takéto kyslé podmienky neobľubujú. Je to nepriamy mechanizmus, ale pomáha vytvoriť prostredie, v ktorom sa im horšie darí.
Peter Porubský:
Toto je zaujímavé aj v súvislosti s insekticídmi, kde sa teraz veľa diskutuje o pH postrekovej kvapaliny. Niektorí odborníci odporúčajú pri insekticídoch pH približne päť až sedem. Tento prípravok teda môže k úprave pH aj napomáhať.
Ešte sa spýtam na microfertile® plant. Ten by ste teraz nepoužili?
Darina Štyriaková:
Môže sa použiť, pretože tiež obsahuje fytohormóny, ale väčší obsah kyseliny salicylovej a jasmónových látok má práve ekofertile® plant. Preto v tejto fáze dáva väčší zmysel ekofertile® plant.
Peter Porubský:
Ekofertile® plant je silne kyslý, microfertile® plant je skôr zásaditý. Dajú sa tieto dva prípravky kombinovať v jednom postreku, napríklad ak by som chcel výsledné pH mierne posunúť vyššie?
Darina Štyriaková:
Áno, dajú sa kombinovať. Používa sa to napríklad v chladnejšom období, keď pestovateľ chce podporiť odolnosť voči chladu a zároveň pridať trochu ekofertile® plant, aby začal aktivovať systémovú rezistenciu rastliny.
6. Skladovanie po otvorení
Peter Porubský:
Ako je to so skladovaním po otvorení balenia? Keď malý vinohradník otvorí kanister alebo fľašu a nespotrebuje ju celú, musí prípravok rýchlo minúť?
Darina Štyriaková:
Microfertile® plant vydrží aj otvorený veľmi dlho, pokojne aj dva roky, ak je správne skladovaný.
Pri ekofertile® plant treba byť opatrnejší. Keď sa otvorí a spotrebuje sa napríklad polovica balenia, do nádoby sa dostane kyslík a prípravok môže začať oxidovať. Je preto dobré buď ho preliať do menšej nádoby, aby tam ostalo čo najmenej vzduchu, alebo vytvoriť na povrchu tenkú ochrannú vrstvu oleja, ktorá zabráni kontaktu so vzduchom. Vtedy vie vydržať aj dlhšie, inak je vhodné spotrebovať ho v rámci jednej sezóny.
7. Účinky vo vinohrade: vitalita, stres, sucho a kvalita hrozna
Peter Porubský:
Pri týchto prípravkoch sa spomína zdravotný stav, stres, odolnosť voči suchu a mrazu, vyrovnané dozrievanie, cukornatosť a kvalita hrozna. Ako by ste tieto účinky opísali na základe skúseností vinohradníkov, ktorí ich už používajú?
Darina Štyriaková:
Skúsenosti už máme, hoci produkty sú na trhu len niekoľko rokov. Teší nás, že sa medzi vinohradníkmi šíria najmä osobným odporúčaním.
V okolí ich používa napríklad pán Šroner, ktorý hospodári ekologicky. Porovnával svoj vinohrad so susednou vinicou rovnakej odrody a videl výrazný rozdiel vo farbe listov, obsahu chlorofylu, dlhšej zelenej vitalite a celkovom zdravotnom stave. Vinič pôsobil vitálnejšie, silnejšie a zdravšie.
Podobné skúsenosti sú aj pri ďalších vinohradníkoch v okolí, napríklad vo Vrábľoch, Tajnej a v ďalších vinárstvach. V niektorých prípadoch pestovatelia pozorovali ústup symptómov súvisiacich so stolburom. Zaznamenali sme aj pozitívne reakcie ľudí z ÚKSÚP-u, ktorí videli veľmi pekný zdravotný stav vinohradu, vitalitu viniča a dobré vyzretie dreva.
8. Pôdna aplikácia, koreňová zóna a staré vinohrady
Peter Porubský:
Doteraz sme hovorili hlavne o liste. Mňa však zaujíma aj koreň. Mám tu staršie kry, niektoré obnovujem, niektoré sú podsádzané. Ak by som použil ekofertile® plant do zálievky ku koreňom, čo by sa v pôde dialo?
Darina Štyriaková:
Ekofertile® plant obsahuje auxíny, teda rastové hormóny, ktoré podporujú rast koreňov. Koreň sa môže lepšie vyvíjať, tvoriť jemné koreňové vlásky a zlepšiť kontakt s pôdou.
V pôde zároveň prípravok podporuje mikrobiálny život a zlepšuje pôdnu štruktúru. Jednoducho povedané, pomáha tomu, aby živiny lepšie cyklovali, aby sa pôda stala vzdušnejšou a aby v nej prebiehali skôr procesy s prístupom kyslíka. Takéto prostredie je pre korene priaznivejšie a pre mnohé patogény menej vhodné.
Peter Porubský:
Mám tu ešte časť starých krov z rokov 1968 až 1969. Pôda je unavená a vyčerpaná. Kedysi sa každé tri alebo štyri roky dával maštaľný hnoj, dnes to už nerobím. Mohla by takáto zálievka pomôcť aj starým koreňom?
Darina Štyriaková:
Áno. Práve pri takýchto starších, unavených vinohradoch to dáva veľký zmysel. Zálievka môže pomôcť oživiť koreňovú zónu, podporiť mikrobiálny život a zlepšiť kondíciu koreňov.
Rovnako to má význam aj pri mladých výsadbách. Pri sadení sa môžu sadenice namočiť do roztoku alebo sa prípravok môže naliať ku koreňom. Pomáha to lepšiemu zakoreneniu, prijatiu sadenice a jej ďalšiemu rastu.
Peter Porubský:
Tento rok začal veľmi sucho. Január a február boli ešte relatívne dobré, ale marec a apríl boli veľmi suché. Až v máji napršalo viac. Ak hrozia suché roky, je vhodnejšia zálievka, listová aplikácia alebo kombinácia?
Darina Štyriaková:
Vhodná je kombinácia. Zálievka pomáha pôde, pôdnej štruktúre a schopnosti zadržať vodu. Keď je pôda biologicky aktívna a má dobrú štruktúru, lepšie hospodári s vodou.
Listová aplikácia je však tiež veľmi dôležitá. Kremík, fytohormóny a ďalšie látky sa cez list dostávajú do rastliny a pomáhajú jej zvládať stres zo sucha. Niektoré látky, napríklad aj etanol, sú vo vedeckých prácach skúmané v súvislosti s odolnosťou rastlín voči suchu. Výsledkom je, že rastlina dokáže dlhšie vydržať bez vody.
Peter Porubský:
Ako rýchlo môže vinohradník vidieť zmenu? Je to otázka dní, týždňov alebo až celej sezóny?
Darina Štyriaková:
Už v prvom roku. Po prvej sezóne sa zmena môže prejaviť napríklad na vyzretosti dreva. Na chlorofyle a farbe listov možno zmenu často vidieť už približne po dvoch týždňoch.
Samozrejme, ak je vinohrad vo výbornom stave, rozdiel nemusí byť dramatický. Ak je však porast oslabený, zmena býva viditeľná oveľa rýchlejšie.
9. Vápnik, listová šťava a praktický tip s vápencom
Darina Štyriaková:
Pre malých vinohradníkov je zaujímavý aj jeden praktický tip. Do ekofertile® plant sa dá pridať jemne mletý vápenec. Približne 25 gramov na jeden liter prípravku. Po približne piatich dňoch sa značná časť vápenca rozpustí a vápnik sa dostane do formy dostupnej pre list.
Vinič často trpí deficitom vápnika, a keď ho má málo, môže byť náchylnejší na choroby. Takto sa dá vápnik dostať priamo na list.
Existujú aj jednoduché meracie prístroje, napríklad kalciová elektróda, ktorou sa dá z listovej šťavy odmerať obsah vápnika. List sa rozdrví, získa sa šťava a tá sa zmeria. Pestovateľ si tak vie porovnať stav pred aplikáciou a po nej.
Peter Porubský:
To je veľmi dôležité. V minulosti som viackrát upozorňoval, že každé dva roky je vhodné vápniť vinohrad, aby sa vápnik dostal ku koreňom. Pri pôdnej aplikácii však musíme čakať, kým ho spracujú mikroorganizmy a kým sa dostane do rastliny. Takto by sme ho vedeli dostať priamo cez list a účinok by bol rýchlejší.
Darina Štyriaková:
Presne tak. V pôde treba čakať na biologické spracovanie. Tu sa vápenec vopred „natrávi“ v prípravku a list ho môže prijať rýchlejšie.
10. Aplikačný program počas sezóny
Peter Porubský:
Poďme k praktickému používaniu. Ako by ste odporúčali zaradiť najmä ekofertile® plant do postrekového programu vo vinohrade?
Darina Štyriaková:
Počas sezóny je vhodné rozrátať aplikácie približne na štyri vstupy. Ak však vinohradník aj tak robí päť alebo šesť postrekov, môže prípravok pridávať do týchto zásahov. Nemusí ísť samostatne, dá sa pridať do existujúceho postreku.
Pri častejšom použití môže byť koncentrácia mierne nižšia. Ako orientačný rámec sa dá uvažovať približne o 5 až 7 percentách. Pri 7 % to znamená 7 litrov prípravku na 100 litrov vody. Pri hektárovej dávke to vychádza približne na 15 až 20 litrov na hektár, ale pri malých vinohradoch je praktickejšie počítať percentá podľa objemu postrekovej kvapaliny.
Peter Porubský:
Pre drobných vinohradníkov je naozaj dôležité hovoriť v percentách, lebo každý má iný postrekovač. Niekto má ručnú mašinu, niekto motorový rosič, niekto len desať krov. Keď povieme 7 litrov na 100 litrov vody, každý si to vie prepočítať na svoj objem.
Začínali by sme teda pred kvetom. Potom hneď po odkvitnutí a následne ešte dva až tri postreky po kvete. Použili by ste rovnakú koncentráciu celý čas?
Darina Štyriaková:
Pri piatich alebo šiestich postrekoch by som sa držala minimálne približne 5 %. Ak je aplikácií menej, môže byť koncentrácia vyššia.
Peter Porubský:
Ktorá fenologická fáza je najdôležitejšia, ak by vinohradník nechcel dávať prípravok do každého postreku?
Darina Štyriaková:
Určite pred kvetom. Čím skôr, tým lepšie. Keď už má vinič listovú plochu, napríklad listy s veľkosťou okolo 5 centimetrov, už vtedy sa dá začať. Práve tým sa naštartuje obranný mechanizmus rastliny.
Peter Porubský:
To znamená, že pri prvom preventívnom postreku proti múčnatke, niekde pri treťom až piatom lístku, by sa už prípravok dal použiť.
Darina Štyriaková:
Áno. A ak sa to nestihne, stále platí: lepšie neskoro ako nikdy.
11. Kedy neaplikovať, aká voda a aké pH
Peter Porubský:
Sú podmienky, za ktorých by ste prípravok neaplikovali?
Darina Štyriaková:
Neaplikovala by som ho tesne pred dažďom, pretože dážď ho z listu zmyje. Tiež by som nestriekala na priamom ostrom slnku, najmä nie na poludnie. Vhodné je ráno, večer alebo zamračené počasie.
Ak sa strieka ráno a neskôr vyjde slnko, nevadí. Dôležité je, aby na liste neostali veľké kvapky vody v čase silného slnka, pretože môžu pôsobiť ako lupa a list popáliť.
Peter Porubský:
Pri zálievke ku koreňom ide o to, aby sa prípravok dostal do oblasti koreňov. Niekedy sa dá pomôcť tak, že sa do pôdy spraví otvor železnou tyčou, povedzme do hĺbky 30 centimetrov, a tam sa roztok naleje.
Čo voda? Je problém chlórovaná alebo tvrdá voda?
Darina Štyriaková:
Pri aplikácii na podporu odolnosti voči mrazu je vhodné nepoužívať chlórovanú vodu. Pri bežnom použití tvrdosť vody nepredstavuje zásadný problém.
Pri ekofertile® plant je však dobré zmerať pH postrekovej kvapaliny. Ak sa podarí udržať pH pod 4,5, ideálne bližšie k 4, nízke pH pôsobí nepriaznivo na patogény.
Peter Porubský:
Toto si budem musieť ešte naštudovať. Také nízke pH by pri bežnej kyseline mohlo rastlinu poškodiť. Prečo ekofertile® plant list nepopáli?
Darina Štyriaková:
To je práve výhoda. Keby človek použil obyčajný ocot alebo inú kyselinu, mohol by list poškodiť. Ekofertile® plant však obsahuje organické kyseliny, ktoré vznikli mikrobiologicky a sú pre rastlinu prirodzené. Nízke pH môže pôsobiť proti patogénom, ale rastline neubližuje.
12. Miešanie s vinohradníckou chémiou
Peter Porubský:
Pre vinohradníkov je dôležitý takzvaný tank-mix, teda miešanie viacerých prípravkov v jednom postreku. Môžu sa vaše produkty miešať s bežnými vinohradníckymi prípravkami?
Darina Štyriaková:
V praxi ich vinohradníci bežne miešajú s rôznymi prípravkami. Treba však dodržať zdravý rozum. Ak zmiešame kyslý ekofertile® plant s produktom s veľmi vysokým pH, navzájom si môžu znížiť účinnosť, pretože sa zneutralizujú. Preto by som ho nemiešala s prípravkami s veľmi vysokým pH.
S fungicídmi a insekticídmi sa miešať môže. Používa sa aj s meďou a sírou. Pri medi a síre však treba dávať pozor na koncentráciu, pretože ekofertile® plant môže zvýšiť ich účinnosť. Keď sa dá vysoká dávka kontaktného prípravku a zvýši sa jeho účinnosť, mohlo by to list popáliť. Preto je vhodné ísť opatrne a dávky skôr znižovať.
Peter Porubský:
Týka sa to teda najmä kontaktných prípravkov, ako je síra a meď.
Darina Štyriaková:
Áno. Tam by som bola opatrná, lebo ich účinnosť sa môže zvýšiť.
Peter Porubský:
A zmáčadlá, teda prípravky na zníženie povrchového napätia?
Darina Štyriaková:
Nie sú problém. Dokonca to môže pomôcť. Naše produkty samy o sebe pôsobia čiastočne ako zmáčadlo, pretože znižujú povrchové napätie a dobre sa aplikujú.
13. Biostimulanty a náhrada chémie
Peter Porubský:
Chcem, aby to diváci počuli jasne. Nemáte skúsenosť, že by tieto biostimulanty úplne nahradili chémiu? Alebo to neodporúčate?
Darina Štyriaková:
Máme aj také vinohrady, ktoré idú veľmi výrazne touto cestou. Napríklad v susednej dedine pán Šroner už plánuje ísť najmä s ekofertile® plant a iba pred kvetom použiť síru. Podobné skúsenosti sú aj v Tokaji, kde zvládli sezónu s týmto typom programu, ale robili viac aplikácií, približne šesť až osem.
Treba však rátať s tým, že ak je vysoký tlak chorôb, najmä peronospóry, je to náročné. Múčnatku a čiernu hnilobu vie tento systém zvládať lepšie. Botrytídu vie redukovať, ale nie je to stopercentné. Pri peronospóre je ochrana najťažšia, tam treba ísť častejšie a s vyššou koncentráciou. Dá sa minimálne potláčať, ale vyžaduje si to veľkú pozornosť.
Peter Porubský:
Škoda, že takýto rozhovor nerobíme pred rokom, pretože minulý rok bol tlak múčnatky a peronospóry slabší. Možno by sa to dalo zvládnuť aj takýmto spôsobom.
Darina Štyriaková:
RNDr. Pavlovkin má napríklad okolo päťdesiat odrôd viniča a podľa jeho skúsenosti ich zvládol počas sezóny týmto systémom bez ďalších zásahov.
14. Fytoplazmy, zlaté žltnutie a preventívne pôsobenie
Peter Porubský:
Vráťme sa ešte k fytoplazme a zlatému žltnutiu viniča. Skúste prosím vysvetliť, ako môže prípravok pôsobiť vo vzťahu k cikádke a samotnej rastline.
Darina Štyriaková:
Najprv treba rozlíšiť typy fytoplaziem. Pri stolbure, teda pri fytoplazme Bois noir, máme prvé skúsenosti, že prípravok môže výrazne pomôcť aj symptomatickým krom. V niektorých prípadoch pestovatelia pozorovali ústup príznakov.
Pri Flavescence dorée, teda pri zlatom žltnutí viniča, to takto formulovať nemôžeme. Tam nejde o liečbu už napadnutého kra. Pôsobenie treba chápať preventívne. Prípravok má zmysel použiť predtým, ako sa infekcia môže objaviť alebo rozšíriť.
Mechanizmov je viac. Prvý je kremík. Keď sa dostane do buniek listu, posilní pletivá a cikádka má väčší problém list prepichnúť. V prírode si škodca často vyberá slabší jedinec. Podobne aj cikádka môže viac vyhľadávať oslabený vinič, ktorý sa jej ľahšie prepichuje.
Druhým mechanizmom sú mastné kyseliny a ďalšie látky, ktoré môžu na povrchu listu vytvárať prostredie, ktoré cikádke nemusí vyhovovať.
Tretím mechanizmom je systémová rezistencia. Rastlina si vo vnútri aktivuje vlastné obranné reakcie a produkuje antimikrobiálne proteíny a peptidy. Ak by cikádka priniesla infekciu, silnejšia rastlina s aktivovanou obranou má väčšiu šancu, že šírenie infekcie obmedzí. Kľúčové však je, aby išlo o preventívne použitie. Keď už je napadnutie rozvinuté, nemožno hovoriť o liečení zlatého žltnutia.
Peter Porubský:
To je podobné ako pri chorobách všeobecne. Silný jedinec odoláva lepšie, oslabený jedinec podľahne ľahšie.
15. Ekonomika pre malého vinohradníka
Peter Porubský:
Poďme ešte k ekonomike. Nie je to lacné, ale spomenuli ste myšlienku, že vinohradníci sa môžu spájať a väčším spoločným odberom znížiť cenu.
Darina Štyriaková:
Presne tak. Čím väčší objem sa odoberá, tým nižšia môže byť cena. Máme už aj malých vinohradníkov, ktorí sa spojili viacerí a dostali sa k výhodnejším podmienkam. Produkt sa navyše dá použiť nielen na vinič, ale aj na ovocné stromy, zeleninu a ďalšie rastliny v záhrade, takže sa dá dobre zužitkovať.
Peter Porubský:
Z mojej strany sme prešli všetko podstatné. Som presvedčený, že tieto prípravky sú veľmi zaujímavé. Ako starší človek, ktorý bol vychovaný na klasických fungicídnych postrekoch pred kvetom a po kvete, vnímam, že toto je nová cesta. Chémia má svoje miesto a treba ju vedieť používať, ale toto je niečo, čo môže vinohradom pomôcť iným spôsobom.
Ja do toho tento rok určite idem. Budem uvažovať nad zálievkou ku koreňom a pred kvetom chcem urobiť aj listový postrek.
16. Záverečné posolstvo
Darina Štyriaková:
Ďakujeme, že máme možnosť šíriť povedomie o tom, čo sa dá robiť. Netvrdíme, že každý má okamžite úplne nahradiť chémiu. Skôr ide o to, aby sa postupne, krok po kroku, budovala prirodzená odolnosť a sila vinohradu.
Aj keď sa chémia používala alebo používa, stále sa dá pracovať na obnove pôdneho mikrobiómu a prirodzených obranných mechanizmov rastliny. Naše produkty sa v tomto líšia od bežných mikrobiálnych prípravkov. Pri mnohých mikrobiálnych produktoch platí, že keď pestovateľ použije agrochémiu, môže si mikroorganizmy zničiť a efekt sa nemusí dostaviť.
V našich produktoch už mikroorganizmy urobili svoju prácu počas ekobiolúhovania. Minerály už rozpustili do formy dostupnej pre rastlinu a bioaktívne látky už v produkte sú. Netreba čakať, či sa baktéria v pôde adaptuje, prežije a začne pracovať. Tá práca už prebehla pri výrobe.
Preto sa tieto produkty dajú kombinovať aj s agrochémiou. Pomáhajú aktivovať prirodzené obranné mechanizmy a dodávajú rastline živiny z prírodných minerálov. Pre rastlinu je to prirodzená forma výživy. Môže sa to prejaviť aj na chuti a kvalite plodov, vrátane hrozna.
Sme hrdí aj na to, že ide o slovenskú inováciu. Systémová rezistencia rastlín je veľmi moderná oblasť, ktorou sa uberá svetová veda. Teší nás, že sa niečo také podarilo vyvinúť práve na Slovensku.
Peter Porubský:
Ja som vždy hovoril, že Slováci sú múdri ľudia, len nám často chýba sebavedomie a obchodné zručnosti. Skôr veľa pracujeme, ale nie vždy vieme svoje veci dobre predať.
Darina Štyriaková:
Presne. My sme vedci, nie predajcovia. V laboratóriu si to odpracujeme, ale predaj a marketing sú pre nás náročnejšie.
Peter Porubský:
Veľmi dobre ste povedali, že v týchto produktoch je už práca mikroorganizmov hotová. Je to dôležité aj preto, že pri insekticídoch sa dnes veľa hovorí napríklad o dravom roztočovi. Vinohradník si musí vybrať: buď bude riešiť zlaté žltnutie a použiť insekticíd, alebo bude chrániť dravého roztoča. Insekticídy ho často obmedzia alebo zlikvidujú. Podobne to môže byť aj s mikrobiómom.
Darina Štyriaková:
Áno. Keď si zničíme mikrobióm v tele, sme náchylnejší na choroby. Rovnako je to pri rastline. A týka sa to aj medi, ktorá sa vo vinohradoch bežne používa. Rokmi sa môže hromadiť v pôde a od určitej koncentrácie začína byť toxická aj pre mikrobióm. Preto treba aj s takýmito prvkami pracovať opatrne.
Peter Porubský:
Ja už možno po rokoch používania medi môžem vo vinici otvoriť mednú baňu. Kedysi sa používal Kuprikol, síra, Metathion. Tri postreky do roka a hrozno bolo. Dnes striekame päť- či šesťkrát a ledva to udržíme, aby sme vinohrad zachránili.
Na záver vám chcem veľmi pekne poďakovať, že ste prišli a odborne nám túto tému vysvetlili. Verím, že zaujmete veľa vinohradníkov. Poznám už vo svojom okolí ľudí, ktorí sú sledovateľmi a nadšencami tejto technológie. Aj ja som sa po odbornej prednáške v Nitre rozhodol, že touto cestou chcem ísť.
Verím, že vinohradníci pochopia, že je tu niečo, čo môže byť veľmi prospešné pre naše vinohrady. Je to ten tretí bod, ktorý som spomínal v ochrane proti zlatému žltnutiu viniča a cikáde viničovej. Okrem karanténnych opatrení a insekticídov potrebujeme podporiť aj zdravotný stav a vnútornú silu vinohradu, aby sa vedel lepšie brániť.
Popri chémii teda môžeme použiť aj niečo prírodné, čo pomôže naštartovať vnútornú obranu rastliny. To budeme potrebovať.
Veľmi pekne vám ďakujem.
Darina Štyriaková:
Aj ja ďakujem.
Produkty Ekolive si môžete pozrieť tu: ekolive.sk
Otázky, ktoré boli komentované pod videom:
Miroslav: A ako na tento prípravok reagujú užitočné dravé roztoče ?
Ekolive: S týmto nemáme skúsenosti, ale pri odporúčanej koncentrácii by im to nemalo prekážať, až od 20 % koncentrácie pozorujeme efekty napríklad na vošky, že ich to odpudí a až 50 % ich zabíja.
Róbert: Starý vinohrad má korene ako hlboko ? Podľa mňa 5-15 m podľa podložia. Tam sa zálievka nedostane. Ak by tie prípravky skutočne dokázali všetko čo pani tvrdí tak by za to už dostala nobelovu cenu za fyziológiu. Či nie ? Neverím tomu, pani mieša toľko fyziologicky rozlične fungujúcich vecí dokopy že tomu uverí iba veci neznalý človek. A miešať k pesticídu to iste zreaguje to vám po 40 rokoch práci v pesticídnych firmách ako rastlinolekár viem povedať z určitosťou. V lepšom prípade bude mať fungicíd výrazne zníženú účinnosť a B horšom viem to popáli porast. Je to iba o biznise.
Ekolive: Ak by produkty nefungovali, tak by ich všetky veľké vinohrady dookola nepoužívali. Kľudne sa opýtajte v Predium Vráble, Schroner, Tajná, Selit Rúbaň, TokajWine, Movino, Chateau Marco ..prečo by ich inak kupovali? Zotavenie z fytoplazmy Stolbur potvrdil aj profesor Pavloušek z Mendelovej univerzity – testuje už 3 roky na Sonbergu. Kľudne sa ho/ich opýtajte na skúsenosti, určite ho poznáte. Aj viceprezident agrárnej komory v Česku to používa vo svojom vinohrade. Opatrne treba napr. so sírou – nakoľko organické kyseliny zvýšia účinnosť. Mnoho fariem to bežne používa s fungicídmi, no samozrejme že sme nemohli otestovať všetky produkty sveta – teda je potrebné overiť miešateľnosť s výrobcom daného pesticídu. Efekty na pôdu máme podložené metagenomickými analýzami v SEQme. Ktoré fyziologicky rozlične fungujúce veci máte na mysli prosím? Veľmi radi o tom podiskutujeme a vysvetlíme. Produkt sa nemusí dostať do 15 m. V článku Systémová získaná rezistencia a indukovaná systémová rezistencia v konvenčnom poľnohospodárstve z r. 2024 od Gary Vallad, Robert M. Goodman je aj ilustrácia ako SAR a ISR funguje. „Dve najlepšie charakterizované formy indukovanej rezistencie u rastlín sú systémová získaná rezistencia (SAR) a indukovaná systémová rezistencia (ISR). Systémová získaná rezistencia (SAR): Spúšťa sa lokalizovanou infekciou patogénmi alebo elicitormi, ako je kyselina salicylová. Spolieha sa na patogen-related gény a signálnu dráhu závislú od SA. Indukovaná systémová rezistencia (ISR): Spúšťa sa prospešnými rastovými baktériami rastlín (PGRH). Spolieha sa na signálne dráhy kyseliny jasmónovej (JA) a etylénu (ET).“ Ale samozrejme pre vinohrad je hlavná aplikácia postrekom na list.
Róbert: Nech vám ukáže tabuľku miešatelnosti ktorú exaktne otestovali som si istý, že nič také nemajú lebo to stojí milióny. Môže sa to miešať zo všetkým :D, chcel by som vidieť kto jej udelil ten diplom ktorý tvrdí že má. Buďte veľmi opatrný…
Ekolive: Miešateľnosť je overená v praxi vo vinohradoch (a mnohých iných farmách poľných plodín, ovocia… – veď aj náš najväčší ovocinár to používa), rôzne veľké vinohrady, ktoré sme napísali v komente vyššie. Produkty sa používajú v mnohých krajinách Európy a už aj v Afrike, aj veľmi uznávaný poradca pre top level vinohrady z Nemecka si ich už vyskúšal a odporúča ich medzinárodne. Prečo sa snažíte zhodiť túto úžasnú inováciu, ktorú sa nám na Slovensku podarilo vyvinúť? Má mnohé medzinárodné ocenenia – aj od svetovo-najuznávanejšej poľnohospodárskej univerzity, európskeho inštitútu pre inovácie a technológie, zlatý kosák atď. Výsledky na rastlinách máme z mnohých uznávaných inštitúcií. Skúsenosti z fariem stále zdieľame – prečo by farmy klamali že sú spokojní s našimi produktami? Ohľadom miešania – funkčnosť našeho produktu to neovplyvní, ale opatrne napr. s vysokými dávkami produktov na báze síry – práveže zvyšuje účinnosť a môže popáliť síra nakoľko sa stane reaktívnejšia, nakoľko ide o organické kyseliny – ale bežne ich vinohrady miešajú čo nám hovoria z praxe, no samozrejme najlepšie je si to vyskúšať najskôr v malom. A ekofertile (kde je dôležité nízke pH) nemiešať s produktami s vysokým pH aby sa nezneutralizovali medzi sebou. Samozrejme nemáme kapacitu ani milióny na test všetkých chemických produktov na svete ktoré existujú – treba sa aj opýtať výrobcu danej chémie či nemajú obmedzenia na miešanie s biostimulantami/organickými kyselinami a pri hocijakej neistote to stačí strieknuť oddelene. PS: Diplom – červený z univerzity TUKE, doktorát v minerálnych biotechnológiách na Slovenskej akadémii vied. Sledujte nás naďalej a uvidíte že toto nieje len o biznise ako tvrdíte – v Afrike už robíme aj s World Food Program a naša vízia je iná a môže priniesť veľké veci globálne (ak nás nebude ohrozovať chemická firma ako napríklad tá vaša). A určite aj tu zazdieľajú skúsenosť a budeme radi ak by ste si chceli urobiť aj vlastnú. A snáď nám raz začnete držať palce. Prajeme všetko dobré.
