Aktuálny stav vinohradu
Momentálne sa môj vinohrad nachádza približne vo fáze BBCH 80 – uzatváranie strapcov. Bobule sa začínajú navzájom dotýkať a zároveň sa začína dozrievanie, keď sa bobule vyfarbujú do odrodovo špecifických farieb. Vo vinohrade začínam druhýkrát zostrihávať vrcholce viniča a upravovať zelenú plochu. Posledný, štvrtý postrek viniča som urobil 25. 7. 2026 skoro ráno pri teplote 12,0 °C, tak ako som avizoval už vo svojom príspevku z 10. 7. 2026. Použil som iba 9,0 – 10,0 % ekologický biostimulant Ekofertile Plant. Tento biostimulant svojím zložením a nízkou hodnotou pH 4,0 – 4,5 podporuje imunitu rastlín voči hubovým, bakteriálnym a vírusovým ochoreniam. Zároveň vytvára nepriaznivé prostredie pre šírenie hubových chorôb, najmä múčnatky a peronospóry. Pre múčnatku je optimálne mierne kyslé až neutrálne pH, približne 6,5 – 7,0.
Prípravky Ekolive si pozrite tu: ekolive.sk
Múčnatka a dozrievanie bobúľ
Od 25. 7. 2026 chodím takmer každý druhý deň do vinice a sledujem hrozno. To sa už svojím zložením začína stávať odolnejším voči múčnatke. Dozrievajúce bobule hrozna sú voči múčnatke viniča odolné vďaka viacerým faktorom:
• Hoci spóry múčnatky na povrchu staršej bobule vyklíčia, huba nedokáže prerásť cez pokožku bobule. Nedokáže si vytvoriť vyživovací orgán vo vnútri bunky rastliny, bez ktorého neprežije.
• S pribúdajúcim vekom bobúľ sa v ich bunkách stupňuje vrodená imunitná odpoveď. Bunky v mieste pokusu o infekciu reagujú produkciou ochranných fenolových zlúčenín a fytoalexínov, ktoré hubu usmrtia.
• Počas dozrievania, od fázy mäknutia bobúľ, dochádza k prudkému poklesu obsahu kyseliny jablčnej a vínnej. Zvyšuje sa hodnota pH, čo vytvára prostredie nevhodné pre rozvoj múčnatky.
V čase, keď hrozno viditeľne dozrieva a mäkne, je voči novým infekciám múčnatky prakticky imúnne. Pozor však na to, že táto rezistencia chráni iba samotné bobule. Mladé listy na letorastoch a strapina, teda kostra strapca, môžu byť múčnatkou ohrozené až do neskorej jesene.
Prečo sa venujem najmä múčnatke
Prečo sa teraz tak aktívne venujem najmä jednému ochoreniu viniča – múčnatke hrozna? Dôvodom je aplikácia VinLink na prognózu vývoja chorôb viniča, ktorú používam. Už viac ako štyri mesiace mi signalizuje silný tlak múčnatky, zatiaľ čo pri peronospóre a plesni sivej uvádza stav bez infekčného tlaku. Je to logické, pretože u nás za posledné štyri mesiace napršalo iba 78,5 mm zrážok. To nie je ani 20 mm za mesiac. V našej oblasti prevláda extrémne sucho a teplo. Klimatické zmeny zásadne menia tlak tradičných chorôb viniča a prinášajú nové, doteraz nevídané epidémie. Vyššie priemerné teploty, mierne zimy a extrémy v zrážkach narúšajú zaužívané kalendáre postrekov. My vinohradníci musíme na tieto zmeny reagovať oveľa flexibilnejšie.
Zlaté žltnutie viniča
Do vinohradov prišli nové, likvidačné choroby. Jednou z nich je zlaté žltnutie viniča (Flavescence dorée). Táto mimoriadne nebezpečná karanténna choroba má na Slovensku kalamitný výskyt a zasiahla už viac ako 12 okresov. Spôsobuje ju fytoplazma, ktorá narúša transport živín, čo vedie až k úhynu krov. Aj moja vinica je napriek tohtoročnej enormnej snahe o záchranu silno zasiahnutá a poškodená. Rozhodujúce poškodenie mojej vinice nastalo už v roku 2025. V tomto roku už len pozorujem dôsledky. Darmo som tento rok použil insekticídy päťkrát v termínoch podľa odporúčaní ÚKSÚP-u. Podľa mňa sme mali opatrenia prijať o jeden až dva roky skôr. Súčasná klíma umožňuje masívne rozmnožovanie hmyzu, konkrétne cikádky viničovej (Scaphoideus titanus), ktorá je hlavným prenášačom tohto ochorenia. Mierne zimy bez dlhodobejších teplôt pod -15 °C umožňujú jej vajíčkam bez problémov prežiť.
Zmeny v správaní tradičných hubových chorôb
Zmeny nastávajú aj v správaní tradičných hubových chorôb. Múčnatka viniča má takmer ideálne podmienky na šírenie: teplejšie noci a suché, horúce letá bez výrazných zrážok jej vyhovujú. Takto to ukazujú aj predpovedné modely výskytu chorôb viniča, ktoré za posledné tri až štyri mesiace signalizujú silný tlak múčnatky. Skutočnosť v mojej vinici a v jej okolí je však iná. Múčnatka sa nevyskytuje a nešíri sa. Podľa mňa je to dôsledok toho, že sa dlhodobo prekračuje maximálna teplota vhodná na šírenie múčnatky, teda 32 – 33 °C. Pri týchto teplotách sa jej vývoj výrazne spomaľuje alebo úplne zastavuje. Okrem toho je dlhodobo nízka relatívna vlhkosť vzduchu. Za posledných 30 dní dosiahla v priemere 57 %. Ideálna vlhkosť pre šírenie múčnatky je pritom vysoká relatívna vlhkosť v rozmedzí 70 – 95 %. V dôsledku nízkej relatívnej vlhkosti vzduchu, aj pri chladnejších nociach, nedochádza k tvorbe rannej rosy a oroseniu listov, ktoré sú pre šírenie múčnatky dôležité.
Peronospóra viniča
Pre spustenie prvej jarnej infekcie peronospóry z prezimujúcich oospór v pôde platí v praxi takzvané pravidlo troch desiatok, niekedy označované aj ako kľúč 10-24-10:
• dĺžka výhonkov najmenej 10 cm,
• priemerná denná teplota vzduchu nad 10 až 11 °C počas 24 hodín,
• minimálne 10 mm zrážok v priebehu 24 hodín.
Naposledy u nás napršalo 12,0 mm za 24 hodín dňa 17. 5. 2026. Na šírenie peronospóry je potrebné ovlhčenie listov, teda prítomnosť kvapky vody na liste aspoň 20 minút. Optimálna teplota je 20 – 25 °C. Nad 30 °C sa vývoj peronospóry zastavuje. Potrebná je aj vysoká vzdušná vlhkosť, nad 85 %. V suchom počasí, ktoré u nás pretrváva, bola priemerná vlhkosť vzduchu za posledných 30 dní iba 57,0 %, čo je nízka hodnota aj z pohľadu šírenia peronospóry.
Botrytída a predpokladaný termín zberu
Botrytída, teda sivá hniloba, doteraz nemala podmienky na svoj vývoj. Vzhľadom na to, že predpokladám skôr skorý termín oberačiek, verím, že ich ani mať nebude. Do polovice augusta má byť v našej oblasti horúce a suché počasie, ktoré je pre rozvoj plesne sivej nepriaznivé. Začiatky zberu hrozna v mojej vinici boli v posledných rokoch nasledovné: 15. 9. 2023, 24. 8. 2024 a 6. 9. 2025. Teraz sa prikláňam k termínu podobnému roku 2025. Vzhľadom na extrémne suché počasie môže byť zber možno ešte o niečo skorší, pretože všetky rastliny trpiace suchom sa snažia priniesť úrodu čo najskôr. Vinič už trpí nedostatkom vlahy.
Fyziologický stres a budúce smerovanie
Nepriame dôsledky klímy na imunitu viniča sú čoraz výraznejšie. Fyziologický stres, dlhotrvajúce vlny horúčav presahujúce 40 °C a sucho oslabujú prirodzenú obranyschopnosť viniča. Oslabená rastlina potom podlieha infekciám a chorobám oveľa rýchlejšie. Pre mňa je to už trochu neskoro, ale do budúcna sa všetci, ktorí chceme pestovať vinič, musíme zaoberať tým, ako zlepšiť výživu viniča alebo jeho závlahu. Vo vinohradoch potrebujeme zdravé a silné jedince, ktoré budú odolnejšie voči stresovým faktorom.
V čom mám jasno, je to, že do budúcna musím zmeniť aj spôsob ochrany viniča. Doteraz som pracoval s rôznymi chemickými prípravkami a využíval som takzvanú preventívnu ochranu. Znamená to, že na základe predpokladov šírenia jednotlivých chorôb viniča, vývojovej fázy viniča podľa BBCH a vývoja počasia som vinič ošetroval preventívne.
Minulý rok ani tento rok však vôbec nebolo potrebné striekať proti peronospóre a plesni sivej. Obe choroby sa dali zvládnuť s minimálnym ošetrením viniča a bez následkov. Pripomína mi to rozhovor s kolegami vinármi spred približne 18 rokov. Po návrate zo služobnej cesty z Čile hovorili o vinohradníckej oblasti na úpätí Ánd, kde vzhľadom na suché podnebie striekajú vinohrad iba 2- až 3-krát do roka, a to len proti múčnatke, ekologickým prípravkom alebo prípravkom na báze síry. Áno, aj v našich podmienkach sa klimatické podmienky na pestovanie viniča prudko menia. Do budúcna sa musíme zamerať najmä na boj s prenášačom zlatého žltnutia viniča, teda s cikádkou viničovou (Scaphoideus titanus).
Choroby ako peronospóra, pleseň sivá a múčnatka sa pravdepodobne postupne stanú druhoradými chorobami. Budeme ich vedieť zvládnuť aj pomocou ekologických prípravkov, ktoré nebudú slúžiť iba ako ochrana proti uvedeným chorobám, ale zároveň posilnia imunitu rastliny a nebudú pre vinič také stresujúce ako rôzne chemické postreky.
Skúsenosť s prípravkami Ekolive
Nepoznám veľa ekologických prípravkov na ochranu viniča, ale v podobných rokoch, ako boli roky 2025 a 2026, si trúfam zvládnuť ochranu viniča pomocou prípravkov firmy Ekolive Košice, konkrétne Ekofertile Plant a Microfertile Plant. S uvedenými prípravkami pracujem jeden a pol roka. Postupne som zvyšoval ich význam v ochrane viniča a neustále som sledoval, či sa na viniči neobjavia choroby.
Sledoval som prácu ekologických vinohradníkov, ako sú Ing. Peter Šťastný zo Súdoviec a Peter Schroner z Lúčnice nad Žitavou. Aj vďaka nim som získal presvedčenie, že vo väčšine vinohradníckych rokov sa to dá zvládnuť. Určite však prídu roky, keď bude potrebné použiť kombináciu ekologických prípravkov a klasickej chémie na báze síry a medi.
Prípravky Ekolive si pozrite tu: ekolive.sk
Boj s cikádkou viničovou
Čo sa týka boja s cikádkou viničovou (Scaphoideus titanus), posledný postrek v tomto roku, celkovo piaty, som urobil 8. 7. 2026 prípravkom Exirel. Ide o insekticíd z rezistentnej skupiny 28. Počas jedného roka sa môže použiť dvakrát, s odstupom 10 a viac dní. Ochranná doba Exirelu je 10 dní. Na stránke ÚKSÚP-u v časti „Signalizácia – zlaté žltnutie“ nebol od 7. 7. 2026, keď bol uverejnený termín tretieho ošetrovania proti cikádke Scaphoideus titanus, zverejnený žiadny ďalší oznam.
Záver sezóny
Vzhľadom na to, že do konca augusta predpokladám priaznivé počasie, jediné, čo ma ešte trochu znepokojuje, je múčnatka viniča. Mohla by sa objaviť v prípade, že by prišli chladné rána a teplé dni, pri ktorých by dochádzalo k tvorbe rosy na listoch. V takom prípade by sa múčnatka mohla objaviť na mladých listoch a strapine. Pre tento prípad mám pripravený Ekofertile Plant, ktorým by som hrozno ešte raz ošetril. Ekofertile Plant chcem použiť aj tak, ale až po zbere hrozna – na regeneráciu viniča, jeho posilnenie a prípravu na budúci rok, teda na konci vinohradníckeho roka 2026.
