1. Pasce na spóry múčnatky môžu zmeniť rozhodovanie o prvých postrekoch

Bragato Research Institute 16. júna oznámil nový projekt, ktorý bude testovať kombináciu lokálneho počasia a zachytávania spór múčnatky ako rozhodovací nástroj pre skoré fungicídne zásahy. Cieľom nie je striekať podľa kalendára, ale až vtedy, keď sa v konkrétnom bloku nájdu spóry patogéna a zároveň sú vhodné podmienky na infekciu.

Pre prax: pre malé vinohrady je toto veľmi zaujímavý smer. Ak sa podobné služby rozšíria aj v Európe, pestovateľ môže ušetriť jeden alebo viac preventívnych zásahov, znížiť prejazdy a lepšie odlíšiť skutočné riziko vo svojom vinohrade od všeobecnej regionálnej výstrahy.

Zdroj: Bragato Research Institute, 16.6.2026

Obrázok: Benoît Prieur / Wikimedia Commons, CC0

2. Pri viditeľnej múčnatke sa spomína stop-zásah bikarbonátmi, ale len cielene

Weinbaufax z 15. júna opisuje postup pre vinohrady, kde už pestovateľ vidí silnejšie ložiská múčnatky. Ako medzizásah sa môže použiť bikarbonátová aplikácia, no iba pri dobre usporiadanej listovej stene, ideálne po odlistení strapcovej zóny a s dôkladným prejdením každej uličky. Úspech sa má kontrolovať približne po dvoch dňoch podľa tmavnutia mycélia.

Pre prax: toto nie je náhrada prevencie. Pri suchom strese, mokrej listovej stene, ostrom slnku alebo teplotách nad 30 °C hrozí popálenie. Zmysel má len ako núdzový, presne načasovaný zásah a následne musí prísť riadna ochrana podľa etikety prípravku povoleného na Slovensku.

Zdroj: Weinbaufax Franken 18 / 15.6.2026

Obrázok: Maccheek / Oliver Macdonald / Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0

3. AI navrhuje malé proteíny, ktoré majú vypínať lakkázy Botrytídy vo víne

Ďalší projekt oznámený Bragato Research Institute sa zameriava na Botrytis cinerea z vinárskej strany. Botrytída môže produkovať lakkázové enzýmy, ktoré oxidujú arómu a chuťové látky, spôsobujú hnednutie a znehodnocujú najmä problematické šarže. Výskumníci chcú pomocou AI navrhnúť malé proteíny, ktoré sa na lakkázy naviažu a deaktivujú ich.

Pre prax: pre malého vinára je to ešte výskum, nie produkt na polici. Dôležitý je však princíp: riešenia problémov s chorým hroznom sa posúvajú od hrubého technologického zachraňovania k presným molekulárnym nástrojom, ktoré môžu raz pomôcť zachovať kvalitu aj pri ťažších ročníkoch.

Zdroj: Bragato Research Institute, 16.6.2026

Obrázok: Robert Pitkin / Wikimedia Commons, CC BY-SA 2.0

4. Odlistenie po kvete ostáva jeden z najlacnejších zásahov proti hnilobám

Weinbaufax 15. júna pripomína, že odlistenie strapcovej zóny krátko po odkvitnutí je dôležitý stavebný kameň zdravých strapcov až do zberu. Pomáha prevzdušniť zónu hrozna a znižuje riziko botrytídy. Zároveň však varuje, že odlistenie nezabráni úpalu bobúľ pri silnej horúčave, preto má byť mierne a pri citlivých odrodách najmä jednostranné.

Pre prax: pri ručnom odlistení vie malý vinohradník pracovať presnejšie ako stroj. Pri bielych a citlivých odrodách dáva zmysel skôr východná, slnečne miernejšia strana, ponechanie listov nad strapcami a vyhýbanie sa radikálnemu otvoreniu západnej strany pred horúcimi popoludniami.

Zdroj: Weinbaufax Franken 18 / 15.6.2026

Obrázok: NPS / Wikimedia Commons, public domain

5. RNA postreky sa testujú ako možná cesta pri vírusovej chorobe GLRaV3

Bragato Research Institute zaradil medzi nové projekty aj alternatívne stratégie pre Grapevine leafroll-associated virus 3. GLRaV3 znižuje úrodu, spomaľuje dozrievanie a zhoršuje kvalitu hrozna; infikovaný ker sa dnes v praxi nedá vyliečiť. Projekt bude skúmať, či RNA technológia dokáže v poľných podmienkach znížiť hladinu vírusu v infikovaných kroch.

Pre prax: zatiaľ nejde o bežné odporúčanie, ale o smer, ktorý môže časom doplniť výsadbu zdravého materiálu, monitoring a likvidáciu silne infikovaných krov. Pre malých vinohradníkov je dôležité sledovať vírusové choroby už teraz, pretože oneskorené dozrievanie sa často prejaví až v pivnici.

Zdroj: Bragato Research Institute, 16.6.2026

Obrázok: Rosino / Wikimedia Commons, CC BY-SA 2.0

6. Digitálna PCR vie merať oospóry peronospóry v pôde

IVES Technical Reviews 16. júna upozornili na prácu o detekcii a kvantifikácii oospór peronospóry viniča v pôde pomocou digitálnej PCR. Oospóry Plasmopara viticola sú dôležitým zdrojom primárnych infekcií, ale v praxi sa zatiaľ sleduje skôr počasie, fenológia a prvé príznaky. Meranie infekčného materiálu v pôde by mohlo signalizáciu posunúť o krok bližšie k realite konkrétnej parcely.

Pre prax: toto ešte nie je bežný nástroj pre malého pestovateľa, ale ukazuje smer vývoja. Prvé zásahy proti peronospóre by sa v budúcnosti nemuseli opierať len o dážď a teplotu, ale aj o to, koľko patogéna sa v pôde skutočne nachádza.

Zdroj: IVES Technical Reviews, 16.6.2026

Obrázok: Иоанна Чернова / Wikimedia Commons, CC BY 4.0

7. Esca a choroby dreva: nový výskum presne mapuje huby v kôre, dreve aj pôde

Štúdia publikovaná 12. júna v Environmental Microbiome skúmala mykobiom zdravých a Esca-symptomatických krov. Ukazuje, že mikrohabitat je veľmi dôležitý: patogény spájané s chorobami dreva sa najviac koncentrovali v kôre a dreve, zatiaľ čo pôda mala najvyššiu celkovú hubovú diverzitu. Výrazný vplyv mal aj ročník, teda počasie a podmienky konkrétnej sezóny.

Pre prax: pri chorobách dreva nestačí pozerať iba na letné príznaky listov. Dôležité je dlhodobo obmedzovať infikované drevo, chrániť rezné rany, pracovať hygienicky pri reze a sledovať, či sa problém drží v konkrétnych blokoch alebo odrodách.

Zdroj: Environmental Microbiome / Springer, 12.6.2026

Obrázok: Jimmy Caracas / Wikimedia Commons, CC0

8. Pôvodné baktérie z viníc môžu byť budúci biologický štít proti chorobám dreva

Oregon State University v júnovej správe opisuje výskum prirodzene sa vyskytujúcich mikróbov z viniča proti Botryosphaeria dieback. Vedci izolovali mikroorganizmy zo vzoriek z 200 krov v ôsmich viniciach a testovali ich proti hube Dothiorella iberica. Viaceré kmene Bacillus subtilis a Bacillus velezensis brzdili rast patogéna aj približne pri 10 °C, čo je praktické pri chladnejšom období rezu.

Pre prax: trend smeruje k lokálne adaptovaným biologickým prípravkom, nie iba k univerzálnemu produktu pre všetky regióny. Pre malého vinohradníka je zatiaľ kľúčová prevencia pri reze, no vývoj biologickej ochrany rezných rán je dobrá správa.

Zdroj: OSU Extension, jún 2026

Obrázok: Brauna55 / Wikimedia Commons, CC BY-SA 4.0

9. Horčík: menej príznakov na listoch nemusí znamenať vyššiu úrodu

OSU Extension 12. júna zhrnula trojročnú štúdiu na Pinot noir. Listové aplikácie síranu horečnatého spoľahlivo znížili viditeľné príznaky nedostatku horčíka, ale nezvýšili rast viniča, úrodu ani cukornatosť, keď bol porast inak v dobrom stave. Výskum tiež naznačil, že listové čepele odobrané pri zamäkaní lepšie ukázali stav horčíka než stopky listov pri kvitnutí.

Pre prax: nie každý žltý alebo červenajúci list automaticky znamená ekonomickú stratu. Malý vinohradník môže ušetriť peniaze, ak si najprv overí stav rozborom a až potom rieši výživu. Cieľom nie je mať najkrajší list, ale zdravý porast, dobrú úrodu a vyrovnané hrozno.

Zdroj: OSU Extension, 12.6.2026

Obrázok: kvins.com / Wikimedia Commons, CC BY 2.0

10. Staré a reliktné odrody sa čoraz viac berú ako zdroj odolnosti voči klíme

OENO One 16. júna publikovalo genetickú štúdiu reliktných viničov z marockého Atlasu. Výskumníci našli 67 starých rastlín a odlíšili 20 genetických profilov, z ktorých viaceré neboli v medzinárodných databázach. Časť genotypov nesie stopy lokálneho pôvodu a historického kríženia medzi pestovaným a divým viničom.

Pre prax: popri moderných PIWI odrodách má zmysel chrániť aj staré lokálne genotypy a skúšať odrody, ktoré lepšie znášajú sucho, teplo alebo miestne pôdy. Malí vinohradníci môžu byť pri takomto testovaní dôležití, lebo vedia sledovať správanie jednotlivých krov detailnejšie než veľký podnik.

Zdroj: OENO One, 16.6.2026

Obrázok: Verita / Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0