Čas neúprosne letí a sme na začiatku nového vinohradníckeho a vinárskeho roka, sme znovu vo vinohrade.
Je zimné obdobie, ktoré podľa astronomického kalendára začína okolo 21.decembra – zimný slnovrat a končí okolo 21.marca – jarnou rovnodennosťou, čiže sme asi tak v polovici zimy. V tomto období je vinohrad ešte vo fáze zdanlivého vegetačného pokoja a práve v tomto období je vhodné zrealizovať vo vinohrade rez viniča.
Rez viniča – je to skracovanie alebo odstraňovanie prebytočných nadzemných častí viniča, pričom týmito zásahmi ker tvarujeme a usmerňujeme počet púčikov pre budúcu úrodu.
Ker viniča – je to lianovitá rastlina, ktorá v minulosti sa rozprestierala a ťahala po korunách stromov s cieľom dosiahnuť vrchol stromu a získať dostatok svetla pre svoju výživu. A práve rezom a budovaním vhodných opôr sa lianovitý charakter viniča usmerňuje do kultúrnej formy, pomocou ktorej získavame kvalitnú a dostatočnú úrodu.
Polarita viniča – je tofyziologická vlastnosť viniča, najrýchlejšie rastú letorasty viniča, ktoré sú najvyššie položené a najvzdialenejšie od hlavného koreňa – pre túto vlastnosť existuje odborné pomenovanie apikálna dominancia.
Kolerácia – sú vzájomné vzťahymedzi jednotlivými orgánmi viniča. Napr. čím väčšia je nadzemná časť viniča, tým mohutnejšia je koreňová sústava viniča. Pre kvalitu a množstvo úrody hrozna platí, že krátky rez pôsobí na rast zelených orgánov a znižuje úrodu, dlhý rez podporuje rodivosť a spomaľuje rast letorastov.
Individualita krov – aj keď máme vo vinohrade viacero krov jednej odrody, pri reze musíme dbať na individuálne danosti každého kra.
Časti viničného kra:
Ker tvorí t.z. staré drevo a to sa rozdeľuje na:
Hlavu, ktorá sa vytvára nízko pri zemi nad miestom štepenia.
Kmeň – časť viniča od hlavy po ramená.
Ramená viniča – sú bočným pokračovaním kmeňa.
Pri reze viniča je veľmi dôležité t.z. dvojročné drevo, toto drevo vyrastá zo starého dreva, v predchádzajúcom roku slúžilo ako rodivé drevo. Je dokázané, že letorasty jednoročného dreva, ktoré vyrastajú z dvojročného dreva sú najrodivejšie.
Pri reze vyberáme rodivé drevo podľa týchto zásad:
- Drevo musí byť nepoškodené, zdravé, dobre vyzreté a dostatočne dlhé
- Výhonky majú byť stredne hrubé s priemerom 6 – 10 mm
- Výhonky nemajú byť vzdialené od kmeňa, ani umiestnené na dlhých ramenách, pretože potom spotrebujú veľké množstvo rastových látok zo starého dreva.
Podľa dĺžky dreva ponechaného na viniči pri reze poznáme niekoľko spôsobov rezu:
- Krátky rez – tento rez charakterizujú čapíky s 1 – 5 púčikmi.
- Stredný rez – poloťažne so 6 – 7 púčikmi
- Dlhý rez – s 8-10 púčikmi a viac až do 20 púčikov.
Najviac používaným rezom je však rez kombinovaný pri ktorom sa používajú kombinácie uvedených rezov na jednotlivých kroch.
Pri voľbe rezu sú dôležité tieto činitele:
- vek viniča
- zdravotný a rastový stav viniča
- akú odrodu máme, na akom podpníku
Na krátky rez sú vhodné odrody s veľkými strapcami a dobrou rodivosťou. Medzi tieto odrody patrí aj Müller Thurgau. Pre túto odrodu je doporučený rez 6 – 8 púčikov na m2. Ja sa podľa toho aj orientujem a na ploche cca 8 árov = 800 m2 s cca 400 koreňmi zaťažujem korene na výrobu akostného vína 12 – 16 očkami a na výrobu prívlastkového vína 6 – 8 očkami.
Rez na rýnsko – hesenské vedenie:
- čo najbližšie k bázy kra
- pamätať na apikálnu dominanciu
- rezervné prúty
- počet očiek
- výber rodivého dreva