Čo presne robiť (a nerobiť), aby sme zastavili zlaté žltnutie viniča
Ani sme sa nenazdali a znovu sa presúvame z pivníc do vinohradov. Lenže tento začiatok vinohradníckeho roka je iný než všetky, ktoré si pamätám. Nie preto, že by sa zmenilo počasie alebo kalendár prác. Je iný preto, že v našich vinohradoch riešime karanténnu chorobu – zlaté žltnutie viniča (Flavescence dorée) a s ňou aj povinnosti, ktoré sa netýkajú len „veľkých“ vinohradov, ale aj každého, kto má pár koreňov pri dome. V okrese Nové Zámky je situácia obzvlášť vážna – karanténa sa viaže na výskyt v obciach Nové Zámky a Strekov a celý okres je v nárazníkovej zóne. Tento článok píšem priamo vám – malovinohradníkom, drobným vinárom, záhradkárom – aby ste mali v jednom texte:
- čo je povinnosť (a prečo),
- čo je dobrá prax, ktorá vám reálne pomôže,
- a hlavne: čo má zmysel robiť už teraz v zime a skoro na jar, aby sme na jar a v lete nehasili požiar.
1) Čo je zlaté žltnutie viniča a prečo je to taký problém
Zlaté žltnutie viniča spôsobuje fytoplazma, ktorá žije v cievnych zväzkoch (v „žilách“ rastliny). Zjednodušene: rastlina prestáva normálne fungovať, zle vyzrieva drevo, strapce sa zhoršujú, úroda padá a ker postupne odumiera.
Dôležité je pochopiť jednu vec:
Proti fytoplazme neexistuje postrek, ktorý by vyliečil už infikovaný ker. Ochrana stojí na dvoch nohách:
- odstraňovať zdroje nákazy (napadnuté kry),
- znížiť prenášača – cikádku viničovú (Scaphoideus titanus) a ďalšie možné prenášače.
Prečo sa to často pletie so stolburom, esca a „všelijakým žltnutím“
Aj ja to v praxi vidím: príznaky chorôb typu stolbur (Bois noir) a Flavescence dorée sú si podobné. Preto je dôležité nehrať sa na diagnostika v obývačke – pri karanténe platí princíp: príznakový ker je riziko. A riziko si v tejto situácii nemôžeme dovoliť.
2) Koho sa opatrenia týkajú? Odpoveď je jednoduchá: všetkých
Toto je zásadné a prosím, čítajte pozorne:
- týka sa to všetkých vinohradníkov, aj v intravilánoch obcí, aj keď máte „len“ pár koreňov,
- týka sa to aj PIWI odrôd,
- týka sa to aj režimu ekologického vinohradníctva.
A teraz jedna veľmi dôležitá informácia pre BIO pestovateľov, lebo viem, že toto vyvoláva obavy:
ÚKSÚP priamo uvádza, že aj v ekologickej produkcii je pestovateľ v zamorenej/nárazníkovej zóne povinný vykonať opatrenia vrátane použitia prípravku, ktorý nemusí byť povolený v BIO – a zároveň rieši postup voči kontrolnej organizácii (konverzia/administratíva). Inými slovami: karanténa má prednosť. A preto o tom hovorím otvorene už v januári.
3) Čo je povinné v nárazníkovej zóne (a čo si z toho mám odniesť ja, malovinohradník)
A) Pravidelná kontrola a nahlásenie podozrenia
ÚKSÚP odporúča hlásiť podozrenie čo najskôr (uvedený je kontakt e-mailom).
B) Likvidácia príznakových krov – bez „čakania, či sa to zlepší“
Povinnosť je jasná: likvidovať príznakové kry viniča a hostiteľov, pričom likvidácia znamená:
- spálenie celej rastliny vrátane koreňov,
- dezinfekciu náradia,
- ak korene nie je možné odstrániť, tak ošetriť zvyšok tak, aby nevyháňal výmladky (a tie následne likvidovať).
Áno, je to tvrdé. Ale pri karanténnej chorobe je to v praxi jediný spôsob, ako znížiť zdroj infekcie.
C) Monitoring prenášača – žlté lepové dosky
Monitoring cikádky (Scaphoideus titanus) pomocou žltých lepových dosiek je v metodike priamo uvedený.
D) Chemická ochrana proti prenášačovi – minimálne dva postreky
ÚKSÚP uvádza povinnosť vykonať ošetrenia proti cikádke na základe signalizácie, minimálne dvomi postrekmi autorizovanými prípravkami. A pozor – veľmi praktická vec pre malovinohradníkov:
Listy ošetrené týmito prípravkami sa nesmú použiť na potravinárske účely. (Toto je dôležité pre každého, kto si robí napríklad jedlá z viničných listov.)
E) Spaľovanie zvyškov po reze
Po reze má zmysel (a v metodike sa uvádza) páliť zvyšky viniča – nielen kvôli chorobe, ale aj kvôli prezimujúcim štádiám prenášača. Pri pálení sú uvedené aj praktické povinnosti (ohlásenie hasičom atď.).
F) Nová výsadba: až po 2 rokoch + rastlinný pas + úradné vzorkovanie
Pri obnove výsadby je v metodike uvedené:
- najskôr po 2 rokoch pestovania inej plodiny,
- sadenice musia mať rastlinný pas,
- pred výsadbou sa odporúča zabezpečiť úradný odber vzoriek dodávky.
4) Najdôležitejšie, čo si treba uvedomiť o prenose a biológii cikádky
Toto je odborná časť, ale dávam ju sem zámerne – lebo keď pochopíme „kedy a ako“, budeme vedieť trafiť zásah.
Ako sa fytoplazma šíri
Hlavný prenos je:
- prirodzene – cez sanie cikádky,
- a na väčšiu vzdialenosť aj človekom – napríklad štepením/roubovaním infikovaným materiálom.
Zaujímavé a dôležité: EFSA uvádza, že fytoplazma sa mechanicky rezom neprenáša, ale prenos štepením je možný (hoci menej efektívny). To je dobrá správa pre paniku okolo rezu – a zároveň dôvod, prečo je „čistý“ výsadbový materiál a rastlinné pasy taká veľká téma.
Životný cyklus Scaphoideus titanus v praxi
EFSA popisuje cyklus veľmi presne (a toto je kľúč aj pre náš kalendár zásahov):
- Vajíčka: kladené najmä do dvojročného dreva (august – október),
- liahnutie: približne od polovice mája (závisí od roka a lokality),
- nymfy: viditeľné od mája do augusta,
- dospelce: od júla do jesene,
- vajíčka sú ukladané do kôry a tam prezimujú.
Praktický preklad:
Ak chceme zásahom niečo dosiahnuť, musíme trafovať hlavne liahnutie a nymfy – a potom podľa situácie aj dospelce.
Aj iné prenášače?
Scaphoideus titanus je hlavný prenášač. EFSA však zároveň uvádza aj ďalšie druhy, ktoré môžu prenášať fytoplazmu za určitých okolností (napr. Dictyophara europaea, Orientus ishidae), skôr ako „príležitostné“ prenášače.
Pre malovinohradníka z toho plynie jednoduchý záver:
Nezúžme si problém len na jednu cikádku. Udržiavaný vinohrad, likvidácia zdrojov, poriadok na okrajoch a v okolí – to všetko pomáha.
5) Moja zimná a skorá jarná práca (január – marec): čo robím ja
Tu píšem úplne prakticky, ako to robím vo svojom vinohrade, aby som dodržal nariadenia a zároveň sa neunáhlil a neprišiel o vinicu, ktorú vysadil môj otec v roku 1969.
1) Označenie podozrivých krov už po zbere
Po zbere som si označil kry, kde som mal podozrenie na problémy (ESCA, stolbur, zlaté žltnutie – príznaky sú podobné).
2) Rez s rozumom + kontrola dreva
Podozrivé kry zrezávam pod hlavou, pozerám zdravotný stav dreva a ranu ošetrujem (ja používam BlocCade). Náradie po práci čistím a dezinfikujem (napríklad v denaturovanom liehu).
A teraz dôležité:
Aj keď sa fytoplazma rezom mechanicky nešíri, dezinfekciu náradia beriem vážne kvôli iným chorobám dreva a celkovej hygiene práce.
3) Zvyšky po reze – neodkladať „na potom“
Ak sa dá, zvyšky viniča likvidujem pálením (samozrejme v súlade s pravidlami a ohlasovaním). Metodika jasne hovorí, že tým redukujeme aj prezimujúce štádiá prenášača.
6) Umývací olejový postrek po reze: prečo ho robím a čo od neho čakať
Po reze plánujem umývací postrek repkovým olejom – u mňa cca 1,5 %, s pridaním organosilikónového zmáčadla (Silwet Star) pre lepšiu pokryvnosť. Myšlienka je jednoduchá: vajíčka sú pod kôrou a olej ich vie „udusiť“ – ale iba vtedy, ak sa tam naozaj dostane.
Čo považujem za kľúčové:
- teplejšia voda (aby vznikla dobrá emulzia),
- tlak, aby som kmienky a ramená naozaj „umyl“,
- a ideálne aj mechanická očista starej borky tam, kde to má zmysel (opatrne, nech si neporaním ker).
Dávam však otvorene aj „realitu“:
Olej je výborná pomoc, ale sám o sebe nemusí stačiť, ak je populácia prenášača vysoká. Preto ho beriem ako začiatok integrovanej ochrany, nie ako zázračnú jedinú ranu.
7) Chemická ochrana proti cikádke v roku 2026: čo odporúčam malovinohradníkovi
Najskôr to najdôležitejšie:
- riadiť sa signalizáciou ÚKSÚP,
- a splniť minimálne to, čo je požadované: 2 ošetrenia.
Praktický princíp načasovania (bez zbytočnej vedy)
ÚKSÚP v metodike uvádza logiku aplikácie:
- ošetrenie je možné aj na začiatku vegetácie proti vajíčkam,
- hlavné ošetrenia majú byť proti liahnucim sa larvám, a to dvomi aplikáciami s odstupom 7–14 dní,
- a proti dospelcom potom podľa monitoringu/signalizácie.
To je presne to, čo si má odniesť aj malý vinohradník:
netrafiť len „kedy mám čas“, ale kedy sa liahnu a behajú nymfy.
Autorizované prípravky (prehľad z metodiky)
V metodike je uvedený aj zoznam autorizovaných prípravkov proti cikádam (stav k 1.9.2025), vrátane účinných látok a rezistentných skupín. Z neho vyberám hlavne tieto, ktoré sa u nás reálne spomínajú:
- EXIREL (cyantraniliprole, IRAC 28) – uvedené aj ako vhodné najmä proti vajíčkam,
- prípravky s cypermethrinom (IRAC 3A) – napr. CYPERFOR 100 EW, SHERPA 100 EW,
- SIVANTO (flupyradifurone – rôzne kombinácie, IRAC 4) – cielené najmä na larvy / podľa fázy,
- pyretroidy s lambda-cyhalothrinom (IRAC 3A) – KARATE ZEON, NINJA ZEON, SENTINEL, VAZTAK PRO.
Dôležitá poznámka: názvy sa v praxi vedia pliesť (niektorí poznajú „Sentinel“ aj ako pomocný prípravok do vody). V metodike je SENTINEL uvedený ako insekticíd (lambda-cyhalothrin) – preto si to vždy skontrolujte podľa etikety a registrácie.
Moja osobná poznámka k praxi drobných vinohradníkov
Vyhláška určuje 2 postreky ako minimum. Či to bude stačiť, ukáže až prax – no ja sa nechcem spoliehať len na minimum. Chcem kombinovať:
- zimné práce + olejový postrek,
- monitoring,
- a potom cieľené zásahy v správnom termíne, ideálne s rotáciou účinných látok, aby sme si zbytočne nepestovali rezistenciu.
8) Okolie vinohradu a „hostitelia“: prečo riešiť aj to, čo nie je vinič
ÚKSÚP uvádza, že inšpektori budú vzorkovať okrem viniča aj:
- divo rastúci vinič,
- plamienok plotný (Clematis vitalba),
- liesku, jelšu, pajaseň, vŕby.
Pre nás z toho plynie jednoduchá, ale dôležitá vec:
nezanedbať okraje, krovinaté zárasty a najmä opustené vinohrady a plané výsadby, ktoré nikto nesleduje. Choroba ani prenášač sa nepýtajú, či je to „súkromné“ alebo „neobrábané“.
9) Ako dlho to bude trvať? Minimálne 3 roky disciplíny
Toto je ďalšia realita, ktorú treba povedať na rovinu.
Metodika uvádza, že nariadené opatrenia s karanténou je možné zrušiť až vtedy, keď sa počas 3 rokov nepreukáže výskyt – teda opatrenia sa musia robiť dovtedy, kým nebude karanténa zrušená.
Preto hovorím:
Nie je to „jedna sezóna a dosť“. Je to maratón.
10) Najnovšie odporúčania a kde ich sledovať v roku 2026
Viem, že veľa z vás chce mať „najnovšie“ informácie – lebo termíny ošetrení sa menia podľa počasia a lokality a aj zoznamy prípravkov sa môžu aktualizovať.
- ÚKSÚP zverejňuje materiály a usmernenia k zlatému žltnutiu viniča (vrátane akčných plánov a príloh).
- Pre rok 2026 bol zverejnený akčný plán (materiál pre boj proti zlatému žltnutiu a vektoru), účinný od 1.1.2026.
- ÚKSÚP a ministerstvo realizovali odborné semináre k téme (v decembri 2025 online, s pokračovaním regionálne v januári 2026).
Moja rada:
neberte termíny postrekov „od oka“. Sledujte signalizáciu a oznamy – ušetrí vám to peniaze, nervy a hlavne zníži riziko, že trafíme zlý termín.
11) Rýchly praktický plán (checklist) pre malovinohradníka
Január – február
- rez + kontrola dreva na podozrivých kroch
- dezinfekcia náradia
- pripraviť si plán likvidácie (ak sa na jar potvrdí podozrenie)
- riešiť zvyšky po reze
Marec – pred pučaním
- mechanická očista starej borky (kde to dáva zmysel)
- olejový umývací postrek (ak ho používate)
Máj – jún
- sledovať liahnutie nýmf (monitoring + signalizácia)
- 2 ošetrenia v správnom okne (7–14 dní odstup)
Júl – august
- monitoring dospelcov
- podľa signalizácie ošetrenie proti dospelcom
- v lete zároveň intenzívne sledovať príznaky na listoch a vyzrievanie letorastov
Celá sezóna
- pri príznakoch: nečakať, hlásiť, riešiť likvidáciu
- spolupráca so susedmi, spolkom, obcou
Záver: nie je čas na hanbu, je čas na spoluprácu
Na záver poviem jednoduchú vec:
To, či sa zlaté žltnutie zastaví, nie je len otázka veľkých vinohradov a štátu. Je to otázka toho, či my drobní budeme robiť aspoň základné veci – včas a spolu. Ja sám ešte neviem, ako to bude fungovať v praxi medzi drobnými vinohradníkmi, ale jedno viem určite: bez spolupráce to nepôjde. Držme si vinohrady pri živote.
