Dôsledky pôsobenia rôznych hubových chorôb – napr. ESCA, ale aj iných neduhov sa v posledných 5 rokoch na mojej vinici značne prejavili a prišiel som o cca 100 – 120 koreňov. Keby som bol o cca 20 rokov mladší, riešil by som obnovu vinice radikálne, všetko preč a vybudoval by som si vinicu nanovo. Ešte stále je vo vinici mnoho starých koreňov z roku založenia 1969. Od roku 2000 som vinicu podsádzal 2X, spolu som podsadil cca 250 koreňov. Teraz treba podsadiť cca 110 koreňov, čiže ešte stále z pôvodných cca 512 koreňov zostane 152 ks.
V mladosti, keď vás baví vinohradníctvo a vinárstvo a máte financie, riešte obnovu vinice radikálne. Starú vinicu odstránite preč, prevedie sa dobré prekopanie pôvodnej vinice, odstránenie čo najviac dreva z koreňov, vyhnojenie maštaľným hnojom, hlboká orba. Rok nechať pôdu v pokoji, zasiať vhodnú rastlinu na zelené hnojenie vinice, napr. ďatelinu lúčnu, toto všetko po roku dobre treba zapraviť do pôdy a realizovať novú výsadbu a potom spraviť kvalitnú opornú konštrukciu. Hrozno začne rodiť po vysadení cca o 4 roky no a to už ozaj bude to víno, ako sa hovorí: že víno je mliekom starcov. Preto ja už moju vinicu neriešim radikálne, ale robím len nutnú údržbu, nostalgicky spomínam na minulé časy vo vinici a na „hajlochu“ (názov viničnej chatky).
Medzi nutnú údržbu vinice pokladám aj jej podsádzanie, ktoré teraz idem zrealizovať so štepmi Müller Thurgau, ktoré pochádzajú z Nemecka z Porýnie a je to podpník Kooper 5BB, klon MT 646.
Vo všeobecnosti platí, že vinič vyžaduje teplé, slnečné stanovisko s dobre priepustnou pôdou bohatou na živiny. Ideálna je ľahšia pôda s dostatkom humusu a pH 6,5 – 7. Niektoré odrody tolerujú aj kyslejšiu pôdu (pH 5 – 6). Na zlepšenie pôdy sa pridáva piesok alebo hlina, podľa potreby.
Ja s polohou vinice už nič nenarobím, je vysadená tam kde je, určite orientácia vinohradu juh – sever, so sklonom do severenej strany, nie je tá najvýhodnejšia. Možno aj pre túto orientáciu vinice a hlinitú vlhkú pôdu, sa môj otec rozhodol v roku 1969 pre výsadbu odrody Müller Thurgau, ja jeho rozhodnutie schvaľujem a už tretí krát idem podsádzať do vinici odrodu Müller Thurgau. Müller Thurgau je nenáročný na polohu a preto ho možno pestovať aj v menej kvalitných lokalitách. Na pôdu má už vyššie nároky, ale dobre znáša aj pôdy ťažšie, nie príliš suché a to je prípad aj mojej vinice.
V minulosti bolo odporučenie pre podsadbu a výsadbu viniča, že sa má robiť od polovice apríla do polovice mája, ako najvhodnejšia doba pre práce spojené s podsádzaním a vysádzaním nového vinohradu. Skoršia a aj neskoršia výsadba sa neodporúčala. Ja si dovolím tvrdiť, že teraz sa dá tento termín posunúť aj o pol mesiaca dopredu, ako dôsledok meniacej sa klímy. V prípade veľmi skorej podsadby a výsadby môžu byť sadenice v nepriaznivých rokoch poškodené vplyvom neskorých jarných mrazov. Ak sa rozhodneme pre podsadbu a výsadbu v neskorších termínoch, môže nastať problém v podobe nedostatku vlahy v pôde a tým pádom môže byť znížená ujateľnosť vysadených jedincov, poprípade zlý kondičný stav celého vinohradu. Mesiac jún je na výsadbu absolútne nevhodný. Minulý rok bol na vlahu bohatý, začiatok tohto roku je chudobný, preto som pripravený aj na zálievku sadeníc vodou.
Podsadby do starých vinohradov sa musia vykonať kvalitne. Ak kopeme jamy s rýľom tak by mali byť minimálne cca 20 x 20 x 40 cm až cca 40 x 40 x 40 cm. Hĺbku 40 cm odporúčam určite dodržať, pretože mladá sadenica pri podsádzaní bude čeliť silnejšej konkurencii starých štepov, ktoré ju budú oberať o svetlo na povrchu, to vieme riešiť rezom a zelenými prácami. Budú ju oberať aj o živiny, kde znova bude mladý štep bojovať so silnejšou konkurenciou starých štepov aj pod zemou a práve tá veľkosť jamky do ktorej ju zasadíme, jej na začiatku dá určitú výhodu, pretože z jamky budú odstránené všetky korene okolitých starších štepov a sadenica sa bude môcť dobre zakoreniť.
Ak zanedbáme základný postup práce na začiatku, oslabíme rast sadeníc v prvom roku. Sadenica ostarne, zakrpatie a pomaly sa vyvíja. Nástup do rodivosti oddialime aj na 5 rokov. Vinič hroznorodý sa snažíme podsádzať z pravidla na jar, alebo na jeseň. Ja som skôr za jarnú výsadbu.
Na úpravu pôdy je najlepšie použiť vyzretý maštaľný hnoj, kompost, alebo náhradou môže byť aj nejaká vhodná zemina určená na výsadbu rastlín, ktorú dáme na spodok vykopaných jamiek. Ja ako náhradu som vybral záhradnícky substrát, ktorý obsahuje rašelinu a kompost. Pri pH vodného výluhu udávajú, že je
5,0 – 7,0. Do daného substrátu zamiešam trochu kravského maštaľného hnoja, pri ktorom udávajú pH od 7,0 – 8,0. Hnoj, kompost, zemina sa však nesmie, alebo by sa nemala dostať do kontaktu s koreňom štepu.
Na hnoj, kompost alebo zeminu dáme 5-8 cm klasickej zemi a až potom vysádzame sadenicu.
Pred zasadením je sadenice vhodné na 12- 48 hodín namočiť do vody. Sadenica sa pripraví na výsadbu tak, že korene zrežeme na 12 – 15 cm. Dĺžka koreňov vplýva na celkový rast letorastov i rozvoj koreňovej sústavy a tým aj na vývin viničového kra v ďalších rokoch. Ak nie je výhonok zrezaný a sadenica zaparafínovaná, zreže sa na 2 očká.
Štepy sadíme 2 – 3 cm pod očkovacou jazvou. Korene sadenice v jamke roztiahneme do tvaru vejára.
Potom nasypeme do výsadbových jám kvalitnú pôdu a mierne ju utlačíme. Dbáme na to, aby v jamách neostal prázdny priestor. Vysadené sadenice zalejeme dostatočným množstvom vody.
Ak neprší sadenicu polejeme každé dva týždne – cca. 10 – 15 litrami vody, v prípade extrémnych teplôt aj častejšie. Ak sú sadenice nižšieho vzrastu, môžeme pridať raz za mesiac do vody jedno z týchto zálievkových hnojív napr. Hakofyt B, Harmavit, Herbavital, Wuxal.
Veľmi dôležité je pamätať na to, že k sadenici zatlčieme čo najskôr oporný kolík, po ktorom sa bude potom nový letorast ťahať a budeme ho tvarovať.
