Časť I: Úvod z Praxe – Pohľad z Vinohradu
Slovo na úvod: Ing. Peter Porubský
Slovenské vinohradníctvo stojí na križovatke. Po generácie sme bojovali s vrtochmi počasia, s jarnými mrazmi, letným suchom či prívalovými dažďami. Naučili sme sa čeliť tradičným nepriateľom, ako sú peronospóra a múčnatka, ktorých tlak sa mení z roka na rok, no ich správanie a metódy kontroly sú nám dôverne známe. Vinohradnícky rok je cyklus neustálej ostražitosti, práce a prispôsobovania sa. Vidíme to aj v posledných rokoch – kým rok 2024 bol bohatý na zrážky, rok 2025 sa ukazuje ako výrazne suchší, čo si vyžaduje úplne iný prístup k agrotechnike a ochrane.
Dnes však stojíme pred hrozbou, ktorá je odlišná. Je tichá, zákerná a jej dôsledky nie sú len znížená úroda či nižšia kvalita hrozna. Dôsledky sú fatálne. Hovorím o zlatom žltnutí viniča, chorobe, ktorú mnohí z nás, čo žijeme vinohradom, bez zveličovania nazývame fyloxérou 21. storočia. Tento historický odkaz nie je náhodný. Fyloxéra na konci 19. storočia zdevastovala európske vinohradníctvo a navždy zmenila spôsob, akým pestujeme vinič. Prinútila nás prejsť na štepené sadenice a zmeniť myslenie. Zlaté žltnutie má potenciál urobiť to isté. Nie je to len ďalšia choroba v kalendári ochrany; je to existenčná hrozba, ktorá si vyžaduje radikálnu zmenu v našom prístupe, bezprecedentnú spoluprácu a absolútnu disciplínu od každého, kto pestuje čo i len jeden ker viniča.
Táto choroba neútočí na listy či strapce, ktoré môžeme ošetriť postrekom. Útočí na samotnú životodarnú sústavu rastliny, na jej cievne zväzky, a neexistuje na ňu liek. Jediným riešením je likvidácia. Jej šírenie, poháňané inváznym prenášačom a zmenou klímy, je rýchle a neúprosné. Ignorovať ju alebo podceniť jej nebezpečenstvo znamená odsúdiť naše vinohrady na zánik. Nasledujúce stránky sú preto nielen analýzou tejto hrozby, ale predovšetkým apelom na spoločný, koordinovaný a nekompromisný boj za záchranu dedičstva, ktoré nám zanechali naši predkovia a ktoré sme my povinní odovzdať budúcim generáciám.
Vinohradnícky Rok v Tieni Novej Hrozby
Každodenná realita vinohradníka je komplexnou mozaikou plánovania, tvrdej práce a neustáleho reagovania na meniace sa podmienky. Sezóna sa začína dlho pred pučaním, už v zime, kedy sa kladú základy pre budúcu úrodu. Napríklad vinohradnícky rok 2025 sa začal rezom už 7. februára. Tomu predchádzali dôležité agrotechnické operácie ako vápnenie pôdy uhličitanom vápenatým (
CaCO3) na úpravu pH a zlepšenie dostupnosti živín, ktoré sa realizovalo začiatkom februára. Po reze nasleduje starostlivé ošetrenie rezných rán prípravkami ako BlocCade, aby sa zabránilo vstupu patogénov, a následne vyväzovanie ťaňov. Tieto zimné a skoré jarné práce sú časovo náročné a vyžadujú si desiatky hodín práce ešte predtým, ako vinič vôbec začne rašiť.
S príchodom vegetačného obdobia sa začína nepretržitý cyklus ochrany. Ten je riadený fenologickými fázami viniča (BBCH) a aktuálnym infekčným tlakom chorôb, ktorý je silne závislý od počasia. Napríklad v suchom a teplom počasí, aké panovalo v lete 2025, bol tlak peronospóry prakticky nulový, čo umožnilo cielené použitie kontaktných prípravkov ako Champion 50 WG skôr preventívne. Naopak, tlak múčnatky bol signalizovaný ako dlhodobo silný, čo si vyžiadalo použitie kombinovanej ochrany – systémového prípravku (Vivando) a kontaktného prípravku na báze síry (Kumulus).
Plán postrekov musí byť precízne načasovaný. Druhý postrek po kvete sa v roku 2025 uskutočnil 25. júna, vo fáze BBCH 73–75. Tretí postrek nasledoval približne o 13 dní neskôr, 8. júla, kedy sa už teploty zvyšovali, a preto bolo potrebné upustiť od sírnych prípravkov, aby sa predišlo fytotoxicite a úpalu na bobuliach. V tejto fáze sa do hry dostávajú modernejšie systémové prípravky ako Zorvec Vinabel proti peronospóre, ktoré poskytujú dlhodobejšiu ochranu. Celý ochranný program je doplnený o listovú výživu (napr. Humix Univerzal) a biologické zmáčadlá (Agrovital) na zvýšenie účinnosti postrekov. Záverečné ošetrenie, štvrtý postrek po kvete, sa vykonáva pred uzatváraním strapcov (BBCH 79–81), približne koncom júla, a zameriava sa na ochranu pred finálnymi hrozbami ako múčnatka a pleseň sivá.
Tento detailný pohľad ukazuje, aký komplexný, nákladný a časovo náročný je už teraz boj s tradičnými chorobami. Zlaté žltnutie viniča a jeho prenášač, cikádka viničová, do tohto precízne vyladeného systému vstupujú ako nový, deštruktívny prvok. Povinné insekticídne ošetrenia proti cikádke musia byť vykonané v presne stanovených termínoch, bez ohľadu na počasie či logistiku ostatných postrekov. To nielenže zvyšuje priame finančné náklady na ďalšie prípravky a prácu, ale komplikuje aj celý manažment ochrany, zvyšuje riziko chemickej nekompatibility a kladie ďalšiu záťaž na vinohradníkov, ktorí už teraz pracujú na hranici svojich možností. Práve preto sa diskusia o štátnej podpore, napríklad vo forme príspevku na ošetrený hektár, akú poznáme zo susedného Maďarska, stáva mimoriadne aktuálnou.
Časť II: Hlas z Pivnice – Rozhovor s Riaditeľom Vinárstva VELKEER
Predstavenie Vinárstva: Spojenie Tradície a Inovácie v Srdci Nitrianskej Pahorkatiny
Vinárstvo VELKEER, situované v obci Veľký Kýr v Nitrianskej vinohradníckej oblasti, je príkladom modernej slovenskej vinárskej prevádzky, ktorá úspešne spája hlboké rodinné korene s inovatívnym prístupom. Názov vinárstva odkazuje na prvú písomnú zmienku o obci z roku 1113, kde je spomínaná ako vinohradnícka obec, čím vinárstvo hrdo nadväzuje na stáročnú lokálnu tradíciu. Hoci bolo vinárstvo oficiálne založené v roku 2010 , jeho príbeh sa začal písať oveľa skôr, v deväťdesiatych rokoch, keď Ladislav Kántor st. začal na obnovených rodinných pozemkoch dorábať víno pre rodinu a priateľov.
Dnes vinárstvo, ktorého tvárou je Tomáš Sládeček, patrí medzi menšie prevádzky s produkciou okolo 60-tisíc fliaš ročne a opiera sa výhradne o hrozno z vlastných vinohradov. Obhospodarujú približne 18 hektárov , z ktorých väčšina sa nachádza na strategickom a pre vinárstvo kľúčovom hone Perešek. Filozofia vinárstva je postavená na presvedčení, že výnimočné víno sa rodí vo vinohrade. Preto kladú maximálny dôraz na kvalitu hrozna, čo zahŕňa precízne zelené práce, ako je odstraňovanie zálistkových strapcov, a cielenú redukciu úrody na dosiahnutie vysokej cukornatosti a koncentrácie chutí. V pivnici sa snažia tento dar prírody len minimálne ovplyvniť, aby vo víne zostal zachovaný charakter odrody, ročníka a predovšetkým jedinečného terroiru Nitrianskej pahorkatiny. Portfólio odrôd zahŕňa osvedčené klasiky ako Rizling rýnsky a Rizling vlašský, ktoré sú pre túto oblasť historicky významné, ale aj moderné odrody a slovenské novošľachtence ako Dunaj a Devín.
Rozhovor: Stratégie, Výzvy a Budúcnosť Vinárstva v Ére Nových Chorôb
Redakcia: Pán riaditeľ, vaša filozofia je postavená na hrozne z vlastných viníc a vyjadrení terroiru z honu Perešek. Ako hrozba zlatého žltnutia, ktorá si vyžaduje likvidáciu krov a potenciálne mení krajinu, ohrozuje túto základnú identitu vášho vinárstva?
Riaditeľ VELKEER: Je to zásadná a veľmi znepokojujúca otázka. Celá naša identita je postavená na tom, že sa snažíme pretaviť emóciu, ktorú zažívame vonku medzi krami, do fľaše. Naše vína sú odrazom konkrétneho miesta, honu Perešek, a ročníka. Zlaté žltnutie túto filozofiu ohrozuje v samotnom jadre. Po prvé, povinné, plošné a synchronizované insekticídne postreky nás nútia upustiť od individuálneho, na terroir zameraného prístupu k ochrane. Musíme konať kolektívne, čo je správne, ale zároveň to stiera jemné nuansy v manažmente jednotlivých parciel. Po druhé, a to je ešte desivejšie, je tu hrozba eradikácie. Predstava, že by sme museli vyklčovať časť vinohradu, ktorý sme s takou starostlivosťou vysadili a pestovali, je nočnou morou. Strácame nielen úrodu na niekoľko rokov, ale aj kontinuitu a charakter miesta. Napríklad očká pre náš Sauvignon sme brali z pôvodného rodičovského vinohradu, ktorý má vyše štyridsať rokov. To je genetický materiál a dedičstvo, ktoré sa nedá jednoducho nahradiť. Táto choroba teda neútočí len na naše kry, ale aj na dušu nášho vinárstva.
Redakcia: Aké konkrétne zmeny ste museli implementovať vo vašich agrotechnických postupoch – od rezu až po ochranu – v reakcii na potvrdený výskyt choroby v regióne?
Riaditeľ VELKEER: Naša ostražitosť sa musela zvýšiť stonásobne. Už to nie je len o sledovaní tlaku peronospóry či múčnatky. Teraz je kľúčový monitoring prenášača, cikádky viničovej. Intenzívne sledujeme žlté lepové dosky a komunikujeme so susednými vinohradníkmi a ÚKSÚP-om. Do nášho postrekového plánu sme museli zaradiť povinné insekticídne zásahy v presne stanovených termínoch. To je logistická výzva. Zároveň sme ešte viac sprísnili vizuálnu kontrolu vinohradov. Každý ker, ktorý vykazuje čo i len najmenšie podozrivé príznaky – atypické žltnutie, zvinovanie listov, slabší rast – je okamžite označený a sledovaný. Zintenzívnili sme aj starostlivosť o okolie vinohradov, aby sme eliminovali potenciálne hostiteľské rastliny. Je to ďalšia vrstva práce a nákladov na už aj tak náročný proces. Náš prístup, ktorý zahŕňal napríklad nepoužívanie herbicídov, zostáva, ale musíme ho doplniť o tieto nevyhnutné chemické zásahy proti vektoru, aby sme ochránili to najcennejšie – zdravie samotného vinohradu.
Redakcia: Okrem priamej hrozby straty úrody, aké sú skryté ekonomické náklady spojené s FD – zvýšené náklady na monitoring, preventívne postreky, a potenciálna strata trhu v prípade karantény?
Riaditeľ VELKEER: Priame náklady sú zrejmé – cena insekticídov, palivo, práca. To sú tisíce eur navyše ročne. Potom je tu náklad na samotný monitoring, čo je hlavne čas, ktorý by sme mohli venovať iným prácam vo vinici alebo v pivnici. Najväčšie sú však tie skryté a potenciálne náklady. Ak by sme museli vyklčovať čo i len hektár vinohradu, neprichádzame len o úrodu z daného roka. Prichádzame o produkciu na minimálne tri až štyri roky, kým nová výsadba začne plnohodnotne rodiť. To je obrovský výpadok v príjmoch. A potom je tu riziko poškodenia reputácie. Ak sa naša oblasť stane známou ako ohnisko nákazy, môže to ovplyvniť vnímanie našich vín na trhu. Karanténne opatrenia môžu skomplikovať logistiku a predaj. Sú to všetko riziká, ktoré musíme zarátať do našich strategických plánov. Je to ekonomický tlak, ktorý cítime už teraz, aj keď sa nám, našťastie, choroba zatiaľ priamo vo vinici nepotvrdila.
Redakcia: Problém opustených vinohradov je časovanou bombou. Ako vnímate potrebu kolektívnej akcie vo vašej vinohradníckej obci a akú rolu by mal zohrať štát?
Riaditeľ VELKEER: Toto je absolútne kľúčový bod. My môžeme robiť všetko správne – monitorovať, striekať, kontrolovať – ale ak pár sto metrov od nás je opustený, zanedbaný vinohrad, je to ako snažiť sa vylievať vodu z deravého člna. Tieto pozemky sú liahňou pre cikádku a rezervoárom choroby. Naša snaha je potom oveľa menej účinná a oveľa drahšia. Kolektívna akcia nie je možnosť, je to jediná cesta. Musíme konať ako jeden organizmus. Všetci v jednom chotári, v jednej obci, musia dodržiavať rovnaké pravidlá. A tu musí zohrať kľúčovú úlohu štát. Potrebujeme jasný právny rámec na riešenie opustených pozemkov. Potrebujeme finančnú podporu, aby si aj menší vinohradníci mohli dovoliť povinné postreky. A potrebujeme rýchlu a efektívnu reakciu od kontrolných orgánov. Boj proti zlatému žltnutiu nemôže byť len na pleciach jednotlivých vinárov; musí to byť celonárodná, štátom koordinovaná a podporovaná stratégia.
Redakcia: Napriek tejto vážnej hrozbe, kde vidíte budúcnosť vinárstva VELKEER a slovenského vinohradníctva ako celku?
Riaditeľ VELKEER: Som optimista, aj keď veľmi ostražitý. Verím v odolnosť a prispôsobivosť slovenských vinohradníkov. Táto kríza nás môže buď zničiť, alebo posilniť. Ak ju zvládneme, budeme mať zdravšie, lepšie monitorované a lepšie manažované vinohrady. Prinúti nás to k užšej spolupráci a k inováciám. Pre VELKEER to znamená pokračovať v našej ceste kvality, ale s ešte väčším dôrazom na prevenciu a udržateľnosť. Možno budeme musieť prehodnotiť niektoré postupy, možno sa zamerať na odrody, ktoré vykazujú vyššiu mieru tolerancie. Budúcnosť slovenského vína vidím v jeho autenticite a kvalite. Zlaté žltnutie je obrovská prekážka, ale ak ju prekonáme spoločne, môžeme z tejto krízy vyjsť odolnejší a s jasnejšou víziou pre budúcnosť.
Príbeh Vína „Tri Ruže“: Prípadová Štúdia Úspechu pod Hrozbou
V portfóliu každého vinárstva sa nájdu vína, ktoré sú preň signifikantné. Pre vinárstvo VELKEER je takýmto vínom bezpochyby ich ružové cuvée „Tri Ruže“. Jeho príbeh je fascinujúcou ukážkou kreativity a zároveň dokonalým príkladom toho, aký konkrétny a hmatateľný produkt je dnes ohrozený šíriacou sa nákazou.
Príbeh sa začal písať v roku 2012, tak trochu náhodou. Vinárstvo vtedy v pivnici disponovalo tromi samostatnými ružovými vínami menších objemov – z odrôd Cabernet Sauvignon, Frankovka modrá a Merlot. Namiesto toho, aby ich fľašovali oddelene, rozhodli sa experimentovať a spojili ich v rovnakom pomere do jednej nádoby. Výsledok bol prekvapivo harmonický a komplexný. Vína sa dokonale scelili a vytvorili niečo nové a jedinečné. Na nádobu jednoducho napísali pracovný názov „3 Rosé“, z ktorého neskôr grafik pri tvorbe etikety vytvoril dnes už ikonický názov „Tri Ruže“.
Uvedenie cuvée na trh nebolo jednoduché. Spočiatku sa stretávali s nedôverou, či nejde len o obchodnú taktiku, ako sa zbaviť prebytkov. Trvalo približne štyri roky intenzívneho predstavovania a prezentovania, kým si víno získalo srdcia milovníkov vína a vybudovalo si svoje renomé. Dnes tvoria Tri Ruže najvyšší percentuálny podiel v produkcii vinárstva a stali sa jedným z najvyhľadávanejších ružových vín na Slovensku. Zloženie vína sa časom mierne vyvinulo – od ročníka 2015 nahradil odrodu Merlot slovenský novošľachtenec Dunaj, ktorý dodáva cuvée plnosť a ovocnosť. Pomer jednotlivých odrôd sa každý rok mení v závislosti od charakteru ročníka, stavu hrozna a vína po fermentácii, no cieľ zostáva rovnaký: vytvoriť víno, ktoré bude minimálne také dobré, ak nie lepšie, ako v predchádzajúcom ročníku.
Práve tento úspešný príbeh robí hrozbu zlatého žltnutia takou konkrétnou. Tri Ruže nie sú abstraktný produkt; sú priamo závislé od zdravia a úrody červených odrôd – Cabernet Sauvignon, Frankovka modrá a Dunaj – pestovaných vo vinohradoch vinárstva VELKEER. Ak by choroba zasiahla tieto parcely a viedla k ich likvidácii, ohrozilo by to nielen ekonomickú stabilitu vinárstva, ale aj existenciu jedného z najobľúbenejších slovenských ružových vín.
Časť III: Odborná Prednáška – Hĺbková Analýza Zlatého Žltnutia Viniča (PhDr. Jakub Mankovecký, PhD.)
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vinohradníci,
dnes sa tu stretávame, aby sme sa pozreli do očí jednej z najväčších výziev, akej kedy slovenské vinohradníctvo čelilo. Zlaté žltnutie viniča, alebo Flavescence dorée, nie je len ďalšou chorobou v poradí. Je to systémové ochorenie s epidemickým potenciálom, ktoré si vyžaduje našu plnú pozornosť, hlboké pochopenie a predovšetkým jednotný a rázny postup. Mojou úlohou je poskytnúť vám komplexný vedecký pohľad na túto problematiku – od biológie patogéna až po stratégie manažmentu, ktoré sú nevyhnutné pre našu spoločnú budúcnosť.
Pôvodca a Prenášač: Biológia Neviditeľného Nepriateľa
Aby sme mohli proti nepriateľovi účinne bojovať, musíme ho najprv dokonale spoznať. V prípade zlatého žltnutia bojujeme na dvoch frontoch: proti samotnému pôvodcovi choroby a proti jeho prenášačovi.
Pôvodca: Candidatus Phytoplasma vitis
Pôvodcom ochorenia je fytoplazma, konkrétne druh klasifikovaný ako Candidatus Phytoplasma vitis. Fytoplazmy sú fascinujúce, no zároveň mimoriadne nebezpečné mikroorganizmy. Sú to jednobunkové prokaryoty, podobne ako baktérie, avšak na rozdiel od nich nemajú pevnú bunkovú stenu. Táto vlastnosť ich robí odolnými voči mnohým antibiotikám a zároveň im umožňuje flexibilne sa pohybovať v hostiteľskom organizme. Fytoplazmy sú obligátne parazity, čo znamená, že nedokážu prežiť mimo živých buniek hostiteľa a nemožno ich kultivovať na bežných laboratórnych médiách.
Ich životný priestor je striktne ohraničený na floém, teda lykovú časť cievnych zväzkov rastliny. Toto je kľúčový fakt. Floém je transportný systém, ktorý rozvádza asimiláty (cukry) z listov do ostatných častí rastliny – do koreňov, mladých výhonkov a dozrievajúcich strapcov. Tým, že fytoplazma kolonizuje tento systém, priamo narúša metabolizmus a fyziológiu viniča. Blokuje transport živín, čo vedie k typickým symptómom, ako je nedostatočné vyzrievanie dreva a scvrkávanie bobúľ. Zároveň je vinič v podstate vyhladovaný, čo vedie k jeho postupnému slabnutiu a nakoniec k úhynu. Lokalizácia vo floéme tiež znamená, že bežné kontaktné alebo systémové fungicídy, ktoré používame proti hubovým chorobám, sú proti fytoplazme úplne neúčinné.
Prenášač: Cikádka viničová (Scaphoideus titanus)
Fytoplazma sa sama šíriť nedokáže. Na prenos z jednej rastliny na druhú potrebuje vektor – prenášača. V prípade zlatého žltnutia je týmto hlavným a najnebezpečnejším vektorom cikádka viničová, Scaphoideus titanus. Tento druh hmyzu je pre európske vinohradníctvo inváznym druhom, pôvodom zo Severnej Ameriky, odkiaľ bol do Európy zavlečený v polovici 20. storočia.
Životný cyklus cikádky je dokonale prispôsobený viniču. Má jednu generáciu do roka. Prezimuje v štádiu vajíčok, ktoré samičky kladú pod kôru dvojročného dreva viniča od konca júna. Na jar, zvyčajne od polovice mája do polovice júna, sa z vajíčok liahnu larvy (nymfy). Tie prechádzajú piatimi vývojovými štádiami (instarmi), počas ktorých sa živia cicaním šťavy z listov a výhonkov viniča. Dospelé jedince (imága) sa objavujú od konca júna a vo vinohradoch sa vyskytujú až do septembra či októbra.
Proces prenosu choroby je nasledovný:
- Akvizícia: Zdravá cikádka (larva alebo dospelý jedinec) sa živí na viniči, ktorý je už infikovaný fytoplazmou. Počas cicania štiav z floému nasaje aj fytoplazmy.
- Inkubačná doba (latencia): Fytoplazma sa v tele cikádky musí najprv rozmnožiť a dostať sa do jej slinných žliaz. Tento proces trvá približne jeden mesiac. Počas tohto obdobia cikádka ešte nie je schopná chorobu prenášať.
- Prenos: Po uplynutí inkubačnej doby sa cikádka stáva infekčnou do konca svojho života. Pri každom ďalšom cicaní na zdravom viniči vstrekuje spolu so slinami do floému aj fytoplazmy, čím rastlinu infikuje.
Je dôležité si uvedomiť, že aj jediná infekčná cikádka môže nakaziť viacero krov. Hoci jej schopnosť aktívneho letu je obmedzená na desiatky metrov (približne 50 m), pomocou vetra môže byť prenesená na vzdialenosť niekoľkých kilometrov, čo umožňuje rýchle šírenie choroby na veľké vzdialenosti.
Symptomatológia a Diagnostika: Ako Včas Rozpoznať Hrozbu
Včasná a správna identifikácia symptómov je absolútne kľúčová pre spomalenie šírenia choroby. Keďže proti fytoplazme neexistuje liek, našou jedinou zbraňou je rýchla detekcia a okamžitá likvidácia infikovaných krov. Príznaky sa môžu objaviť na celej rastline alebo len na niektorých výhonkoch a ich intenzita sa môže v jednotlivých rokoch meniť. Charakteristické symptómy sa naplno prejavujú v letnom období, zvyčajne od júla.
Príznaky na listoch:
- Zvinovanie a tvar: Listy sa charakteristicky stáčajú okrajmi smerom nadol, často nadobúdajú trojuholníkový tvar. Na dotyk sú krehké, lámavé a často majú kovový lesk.
- Farebné zmeny: Toto je najnápadnejší príznak. Pri bielych odrodách listy sektorovo alebo celoplošne žltnú do výraznej zlatožltej farby. Pri modrých odrodách sa listy sfarbujú do červena až fialova.
Príznaky na výhonkoch (letorastoch):
- Nedostatočné vyzrievanie (lignifikácia): Výhonky nedrevnatejú, zostávajú tenké, gumovité a často ovísajú. Počas vegetácie sa na nich striedajú zelené a zdrevnatené časti. V zime takéto nevyzreté výhonky sčernejú a vymŕzajú.
- Čierne pustuly: Na povrchu zelených výhonkov sa môžu objaviť malé, čierne, pľuzgierikovité škvrny, často usporiadané v radoch.
Príznaky na súkvetiach a strapcoch:
- Skoré infekcie: Ak dôjde k infekcii pred kvitnutím alebo počas neho, celé súkvetia môžu uschnúť a opadnúť, čo vedie k totálnej strate úrody.
- Neskoré infekcie: Ak je ker infikovaný neskôr, strapce sa vyvíjajú nepravidelne. Bobule sa scvrkávajú, hnednú a mumifikujú priamo na strapci. Takéto hrozno má veľmi nízku cukornatosť a nepríjemne vysoký obsah kyselín, je technologicky bezcenné.
Diferenciálna diagnostika: Symptómy zlatého žltnutia sa môžu zamieňať s inými chorobami, najmä s ďalšou fytoplazmózou známou ako stolbur (tiež označované ako černe dreva, Bois noir). Rozlíšenie je však kriticky dôležité, pretože zlaté žltnutie je karanténna choroba s epidemickým potenciálom, zatiaľ čo stolbur sa nešíri z kra na ker a má menší hospodársky význam.
| Symptóm | Zlaté žltnutie viniča (Flavescence dorée, ZŽV) | Stolbur na viniči (Bois noir, BN) |
| Zafarbenie listov | Sfarbenie je často difúzne, sektorové, bez ostrého ohraničenia od zdravého pletiva. Žilky môžu byť tiež sfarbené. | Zafarbené (žlté/červené) časti sú ostro ohraničené hlavnými žilami od zvyšného zeleného pletiva. |
| Nekrózy žilnatiny | U bielych odrôd sa často vyskytuje nekróza (odumieranie) hlavných žíl. | Nekróza žilnatiny nie je typickým príznakom. |
| Výhonky | Výrazná gumovitosť, ovísanie, čierne pustuly. Skrátené internódiá na vrcholoch výhonkov vedú k metlovitému vzhľadu. | Príznaky na výhonkoch sú menej výrazné. |
| Šírenie v poraste | Epidemické, šíri sa z ohnísk z kra na ker vďaka vektoru S. titanus. | Sporadické, náhodné rozmiestnenie napadnutých krov v poraste. Neprenáša sa z viniča na vinič. |
V prípade akéhokoľvek podozrenia je nevyhnutné okamžite kontaktovať príslušného rastlinolekárskeho inšpektora ÚKSÚP. Definitívne potvrdenie je možné len laboratórnou analýzou.
Epidemiológia a Šírenie na Slovensku: Od Prvého Nálezu po Súčasnú Kalamitu
História zlatého žltnutia na Slovensku je krátka, no mimoriadne alarmujúca. Prvý oficiálny výskyt bol potvrdený Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym (ÚKSÚP) v roku 2021 v okrese Nové Zámky na ploche približne 14 ha. V nasledujúcich rokoch (do roku 2024) pribudli menšie, lokalizované ohniská v okresoch Sobrance, Galanta a opäť v Nových Zámkoch (obec Strekov).
Rok 2025 však priniesol explóziu, ktorá potvrdila najhoršie obavy. Choroba sa začala šíriť geometrickým radom a nové ohniská boli potvrdené naprieč celým južným Slovenskom – od východu (Tibava) až po okres Levice (Dolný Pial), pričom situácia v Strekove sa naďalej zhoršovala. Celková plocha s potvrdeným výskytom sa v krátkom čase zdvojnásobila na takmer 30 hektárov, no reálne zamorenie je pravdepodobne oveľa vyššie.
Za týmto rapídnym šírením stojí súhra niekoľkých faktorov:
- Dlhá inkubačná doba: Najzákernějšou vlastnosťou choroby je jej dlhé latentné obdobie. Od momentu infekcie po objavenie sa prvých viditeľných príznakov môžu uplynúť 1 až 3 roky. To znamená, že v čase, keď sme v roku 2021 potvrdili prvé ohnisko, choroba sa už potichu a nepozorovane šírila v našich vinohradoch niekoľko rokov. Súčasná explózia je len zviditeľnením dlhodobo prebiehajúceho procesu.
- Klimatické zmeny: Otepľovanie prospieva prenášačovi, cikádke S. titanus. Miernejšie zimy zlepšujú prezimovanie vajíčok a teplejšie a dlhšie letá urýchľujú jej vývoj a umožňujú jej osídľovať aj severnejšie oblasti.
- Opustené a zanedbané vinohrady: Toto je pravdepodobne najväčší akcelerátor epidémie na Slovensku. Zmenšovanie plochy vinohradov a klesajúca rentabilita pestovania viedli k vzniku tisícov hektárov opustených viníc. Tieto pozemky nikto neošetruje, a tak sa stávajú ideálnymi a nekontrolovanými liahňami pre cikádku. Sú to ohniská nákazy, z ktorých sa choroba a jej prenášač neustále šíria do okolitých, riadne obhospodarovaných vinohradov, a tým marí snahu zodpovedných vinohradníkov.
Kombinácia týchto faktorov vytvorila na Slovensku dokonalú búrku. Realitou je kalamita, s ktorou sa musíme pasovať, a ak nebudeme konať okamžite a kolektívne, hrozí, že v priebehu niekoľkých rokov môže byť choroba prítomná na stovkách až tisíckach hektárov.
Ekonomické a Sociálne Dôsledky: Cena za Nečinnosť
Dopady zlatého žltnutia viniča ďaleko presahujú rámec poľnohospodárskej výroby. Ide o komplexný problém s hlbokými ekonomickými a sociálnymi dôsledkami.
Priame ekonomické náklady:
- Strata úrody: Infikované kry neprinášajú žiadnu alebo len technologicky bezcennú úrodu. Pri 30 % napadnutí porastu je vinohrad prakticky nerentabilný. V epidemických oblastiach môže dôjsť k zníženiu úrody o 51 % až 92 %.
- Náklady na eradikáciu: Povinné vyklčovanie a likvidácia napadnutých krov je nákladná operácia. Odhadované náklady na vyklčovanie jedného hektára môžu dosiahnuť až 6 000 eur.
- Náklady na ochranu: Povinné insekticídne ošetrenia predstavujú významnú dodatočnú nákladovú položku. Len samotné dva povinné postreky výrazne zvyšujú ročné náklady na ochranu.
- Náklady na obnovu: Po vyklčovaní trvá minimálne 3-4 roky, kým novovysadený vinohrad vstúpi do plnej rodivosti. Počas tohto obdobia pozemok negeneruje žiadny príjem, no vyžaduje si ďalšie investície.
Skúsenosti z iných európskych krajín sú varovné. V regiónoch ako Bordeaux môžu ročné finančné straty v infikovaných vinohradoch dosahovať 10 000 až 30 000 eur na hektár. Toto sú čísla, ktoré môžu byť pre mnohé slovenské vinohradnícke podniky likvidačné.
Sociálna dimenzia a výzvy: Najväčšou prekážkou v boji proti tejto chorobe nie je nedostatok poznatkov, ale ľudský faktor. Úspech závisí od kolektívnej a koordinovanej akcie, ktorá je v roztrieštenom spoločenstve slovenských vinohradníkov mimoriadne náročná. Čelíme niekoľkým problémom:
- Nedocenenie hrozby: Mnohí pestovatelia, najmä tí menší a hobby vinohradníci, si neuvedomujú vážnosť situácie. Ako som upozorňoval už v roku 2020, prevládal názor, že to nie je také nebezpečné, ako sa hovorí. Nebezpečenstvo si vinohradník často uvedomí, až keď nemá hrozno.
- Strach z následkov: Existuje obava z nahlásenia podozrenia, prameniaca zo strachu z nariadenia likvidácie a s tým spojených nákladov a problémov. Prevláda postoj „nedaj Boh, aby mi chorobu zistili“.
- Nedostatok koordinácie: Spoločenstvo vinohradníkov je extrémne pestré – od veľkých podnikov až po desaťtisíce neregistrovaných hobby pestovateľov a majiteľov opustených viníc. Zosynchronizovať povinné postreky v takomto prostredí je takmer nemožné bez silnej autority a donucovacích mechanizmov.
Preto je môj apel jednoznačný: „Zbavte sa napadnutých krov teraz a nie až v zime“. Každý infikovaný ker, ktorý zostane vo vinohrade čo i len o deň dlhšie, slúži ako zdroj nákazy pre desiatky ďalších. Odkladanie riešenia problém len exponenciálne zhoršuje.
Stratégie Manažmentu a Ochrany: Slovenská a Európska Perspektíva
Boj proti zlatému žltnutiu je v Európe vedený už desaťročia. V krajinách ako Francúzsko a Taliansko, ktoré choroba zasiahla ako prvé, sa vyvinul prísny a povinný systém kontroly, ktorý je dnes základom pre opatrenia v celej EÚ. Tento model stojí na štyroch základných pilieroch:
- Používanie certifikovaného, zdravého sadbového materiálu.
- Povinné a koordinované insekticídne ošetrenia proti vektoru (S. titanus).
- Systematický každoročný monitoring a prieskum vinohradov.
- Okamžitá a povinná likvidácia (eradikácia) všetkých infikovaných rastlín.
Slovenská republika, prostredníctvom ÚKSÚP, implementuje stratégiu založenú na týchto osvedčených princípoch.
Oficiálne opatrenia na Slovensku:
- Povinnosť hlásiť: Každý pestovateľ je povinný pri podozrení na výskyt choroby okamžite kontaktovať príslušného rastlinolekárskeho inšpektora.
- Monitoring: Výskyt prenášača sa monitoruje pomocou žltých lepových dosiek, ktoré sa umiestňujú do vinohradov od konca júna do septembra a kontrolujú sa každé dva týždne.
- Vymedzenie oblastí: Po potvrdení výskytu ÚKSÚP vyhlási vymedzenú oblasť, ktorá pozostáva zo zamorenej zóny (ohnisko výskytu) a nárazníkovej zóny (pásmo v šírke minimálne 1,5 km okolo zamorenej zóny).
- Eradikácia: V zamorenej zóne je nariadená povinná likvidácia všetkých rastlín vykazujúcich príznaky, a to bezodkladne a najneskôr do začiatku nasledujúcej vegetačnej sezóny.
- Povinná ochrana: V celej vymedzenej oblasti sú nariadené povinné insekticídne ošetrenia proti cikádke S. titanus.
Kľúčom k úspechu je dôsledná aplikácia týchto opatrení. To zahŕňa použitie autorizovaných prípravkov na ochranu rastlín v správnom čase.
| Účinná látka | Príklad obchodného názvu | Typ účinku | Poznámky |
| Lambda-cyhalothrin | Karate Zeon 5 CS | Kontaktný pyretroid | Silný repelentný účinok, dostupný aj pre malospotrebiteľov. |
| Deltamethrin | Sanium Ultra | Kontaktný pyretroid | Dostupný v menších baleniach pre záhradkárov. |
| Acetamiprid | Mospilan 20 SP | Systémový neonikotinoid | Účinný aj proti iným cicavým škodcom. |
| Indoxacarb | Steward, Explicit Plus | Kontaktný a požerový | Povolený v integrovanej produkcii. |
| Cyantraniliprole | Exirel | Kontaktný a požerový | Povolený v integrovanej produkcii. |
| Flupyradifurone | Sivanto Prime | Systémový | Povolený v integrovanej produkcii. |
Ošetrenie by malo byť cielené na larválne štádiá (približne koncom júna) a/alebo na dospelé jedince (koniec júla až prvá polovica augusta), aby sa zabránilo kladeniu vajíčok a ďalšiemu šíreniu. Úspešnosť tejto stratégie však závisí od takmer 100 % dodržiavania opatrení všetkými pestovateľmi v danej oblasti, čo zostáva najväčšou výzvou.
Budúcnosť Ochrany: Výskum, Rezistencia a Ekologické Prístupy
Hoci súčasná situácia si vyžaduje rázne a chemicky založené opatrenia, vedecký výskum intenzívne hľadá dlhodobo udržateľnejšie riešenia. Je však dôležité mať realistické očakávania.
Šľachtenie na rezistenciu: V posledných rokoch zaznamenalo šľachtenie interšpecifických (PIWI) odrôd viniča, ktoré sú rezistentné voči hubovým chorobám ako peronospóra a múčnatka, obrovský pokrok. V prípade fytoplazmových ochorení je však situácia oveľa zložitejšia. Doteraz nebola identifikovaná žiadna odroda
Vitis vinifera, ktorá by bola úplne rezistentná voči zlatému žltnutiu. Výskum ukazuje, že existujú rozdiely v náchylnosti – napríklad odroda Merlot je považovaná za menej náchylnú ako Cabernet Sauvignon. Vedci skúmajú obranné mechanizmy rastlín, napríklad úlohu metabolizmu sacharózy a signálnej dráhy trehalóza-6-fosfátu (T6P), ktoré by mohli viesť k šľachteniu tolerantnejších odrôd. Tento výskum je však v počiatočných fázach a šľachtenie nových odrôd je proces na desaťročia.
Biologická a ekologická ochrana: Hľadanie alternatív k syntetickým insekticídom je prioritou.
- Biologická ochrana: Boli identifikovaní prirodzení nepriatelia cikádky S. titanus, ako sú niektoré parazitické osičky (čeľaď Drynidae). Ich prirodzená účinnosť je však extrémne nízka, pohybuje sa na úrovni 1-2 %, čo je pre kontrolu epidemického škodcu úplne nedostatočné. V súčasnosti neexistuje efektívna metóda biologickej kontroly.
- Ekologické prípravky: Testujú sa rôzne prírodné produkty. Sľubné výsledky ukazuje napríklad kaolín (ílový minerál), ktorý po aplikácii vytvára na listoch biely povlak a pôsobí ako repelent a antifeedant. Jeho účinnosť proti nymfám cikádky je porovnateľná s pyretrínmi, avšak neposkytuje dostatočnú ochranu v oblastiach s povinnou kontrolou a vysokým infekčným tlakom.
- Manažment krajiny: Dôležitou doplnkovou stratégiou je kontrola alternatívnych hostiteľských rastlín fytoplazmy v okolí vinohradov, ako sú jelša, plamienok alebo divý vinič, ktoré môžu slúžiť ako rezervoáre nákazy.
Záver je jednoznačný: v súčasnosti a v dohľadnej budúcnosti neexistuje žiadne „strieborné“ riešenie. Nemáme k dispozícii rezistentné odrody ani účinnú biologickú či ekologickú alternatívu, ktorá by dokázala nahradiť povinné insekticídne ošetrenia v ohrozených oblastiach. To len podčiarkuje absolútnu nevyhnutnosť dodržiavania súčasných, hoci náročných a nepopulárnych, karanténnych opatrení. Je to jediná cesta, ako kúpiť čas pre vedu a zachrániť naše vinohrady pre budúce generácie.
Časť IV: Syntéza a Odporúčania – Spoločná Cesta Vpred
Zjednotenie Proti Hrozbe: Apel na Spoluprácu
Analýza súčasnej situácie vo vinohradoch, v komerčných vinárstvach a vo vedeckých laboratóriách vedie k jedinému, neodvratnému záveru: zlaté žltnutie viniča predstavuje hrozbu, akej sme od čias fyloxéry nečelili. Hlas praktického vinohradníka, Ing. Petra Porubského, nám pripomína každodennú realitu a bremeno, ktoré táto choroba pridáva na už aj tak zaťažené plecia pestovateľov. Rozhovor s riaditeľom vinárstva VELKEER ilustruje, ako táto nákaza ohrozuje nielen ekonomickú podstatu podnikov, ale aj ich identitu a filozofiu postavenú na terroire a kvalite. A napokon, vedecká analýza PhDr. Jakuba Mankoveckého nám poskytuje neúprosný obraz biologickej reality – zákerného patogéna bez lieku a vysoko efektívneho prenášača, ktorého šírenie urýchľuje naša vlastná nečinnosť a nejednotnosť.
Tieto tri perspektívy sa zlievajú do jediného, naliehavého apelu: proti tejto hrozbe sa nemôžeme brániť jednotlivo. Boj proti zlatému žltnutiu viniča je testom súdržnosti, zodpovednosti a schopnosti kolektívnej akcie celého slovenského vinohradníckeho sektora. Úspech či neúspech nezávisí od najlepšieho vinára, ale od najslabšieho článku v reťazci – od každého jedného zanedbaného kra a každého jedného ignorovaného nariadenia.
Konkrétne Odporúčania pre Vinohradníkov a Tvorcov Politík
Na základe predloženej analýzy je možné formulovať súbor konkrétnych, okamžite aplikovateľných odporúčaní pre všetky zainteresované strany.
Pre Všetkých Pestovateľov (od hobby záhradkárov po veľké podniky):
- Monitorujte: Aktívne a pravidelne kontrolujte svoje vinice počas celej vegetačnej sezóny, najmä od júla. Naučte sa bezpečne rozpoznávať príznaky choroby. V ohrozených oblastiach inštalujte a pravidelne kontrolujte žlté lepové dosky na sledovanie výskytu cikádky viničovej.
- Hláste: Pri akomkoľvek podozrení na výskyt zlatého žltnutia bezodkladne kontaktujte miestne príslušného rastlinolekárskeho inšpektora ÚKSÚP. Včasné nahlásenie je najdôležitejším krokom k zabráneniu šírenia. Nečakajte a neváhajte.
- Likvidujte: Ak je potvrdená nákaza alebo máte silné podozrenie, okamžite odstráňte a zničte (najlepšie spálením) celý ker vrátane koreňov. Nenechávajte napadnuté kry vo vinohrade ako zdroj infekcie pre okolie.
- Striekajte: Dôsledne a včas aplikujte všetky povinné a odporúčané insekticídne ošetrenia proti cikádke viničovej podľa pokynov ÚKSÚP a signalizácie.
Pre Komerčných Vinohradníkov a Vinárov:
- Koordinujte sa: Vytvorte alebo sa aktívne zapojte do lokálnych združení a iniciatív na úrovni vinohradníckych obcí a rajónov s cieľom koordinovať monitoring a synchronizovať termíny postrekov.
- Vzdelávajte: Buďte lídrami vo svojom regióne. Organizujte informačné stretnutia a zdieľajte poznatky so susedmi a menšími pestovateľmi. Váš profesionálny prístup môže inšpirovať ostatných.
- Tlačte na Zmeny: Prostredníctvom profesijných zväzov (Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska) aktívne komunikujte s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a ÚKSÚP. Požadujte systémové riešenia, najmä v otázke finančnej podpory a manažmentu opustených vinohradov.
Pre Tvorcov Politík (MPRV SR) a Regulačné Orgány (ÚKSÚP):
- Finančná Podpora: Urýchlene pripravte a implementujte schému štátnej pomoci na kompenzáciu nákladov spojených s povinnou eradikáciou a na podporu povinných insekticídnych ošetrení, inšpirovanú modelmi z okolitých krajín (napr. Maďarsko ). To zníži motiváciu pestovateľov zatajovať chorobu.
- Riešenie Opustených Vinohradov: Vytvorte efektívny právny a finančný mechanizmus na riešenie problému opustených vinohradov. To môže zahŕňať zjednodušené postupy pre vyvlastnenie, programy na ich rekultiváciu alebo nariadenie ich likvidácie na náklady štátu v prípade, že sú identifikované ako ohniská karanténnych škodcov.
- Zrýchlenie a Zefektívnenie Procesov: Skráťte čas medzi nahlásením podozrenia, odberom vzoriek, laboratórnou analýzou a vydaním oficiálneho nariadenia. Každý týždeň oneskorenia umožňuje ďalšie šírenie choroby.
- Celonárodná Informačná Kampaň: Spustite masívnu a cielenú informačnú kampaň prostredníctvom všetkých dostupných kanálov (médiá, odborná tlač, sociálne siete, obecné úrady) s cieľom zvýšiť povedomie o závažnosti hrozby a o povinnostiach každého jednotlivého vlastníka vinohradu.
Cesta pred nami je náročná a bude si vyžadovať obete. Nečinnosť alebo polovičné riešenia však povedú k oveľa väčším a nenávratným stratám. Budúcnosť slovenského vinohradníctva závisí od rozhodnutí a činov, ktoré urobíme dnes.
