Vinohradnícke prútie – révie

Vinohradnícky rok 2024 sme začali a tempo prác sa postupne  zrýchľuje a bude sa zrýchľovať s postupne prichádzajúcim teplým a pekným počasím. Mne vo vinohrade tohto roku počasie nepraje, rez som zahájil 31.1.2024 St, bolo dobre zamrznuté a strihalo sa mi veľmi dobre, 01.02.2024 Št. bol odmäk a vo vinici bolo dosť veľké blato, strihalo sa zle, v piatok 02.02.2024 znovu primrzlo a strihalo sa dobre.

No od 02.02.2024 až do dnešného dňa bolo oteplenie, teploty  od 0,0 – 14,0 °C a spadlo 18,0 mm zrážok. Čiže ďalšia operácia ktorá mala nasledovať vo vinohrade a to vynášanie prútia, alebo ľudovo révia sa nedala zrealizovať.

Keby som sa teraz trochu vrátil do minulosti, keď sme sa bavili o výhodách a nevýhodách zatrávnenia medziradia vinohradu, tak tento rok, keď v poslednom štvrťroku 2023 spadlo u nás 225,0 mm zrážok a v priebehu prvých dvoch mesiacov tohto roku 64,0 mm zrážok  majú tí čo majú vinohrad zatrávnený oproti mne veľkú výhodu, lebo môžu plynule realizovať ďalšie práce vo vinohrade ktoré nasledujú a to vynášanie prútia, viazanie vinohradu, vápnenie vinohradu a prípadne jarné hnojenie pomocou granulovaných organických hnojív. Pôda v mojom vinohrade je ako špongia nasiaknutá nadmerným množstvom vody.

Hnojenie pomocou organických granulovaných hnojív som vo svojej vinici nerealizoval. Dal som sa inšpirovať jedným z aktívnych členov našej malo vinohradníckej a vinárskej partie, ktorý sa so mnou bavil o hnojení vinice pomocou ovčieho granulovaného organického hnojiva. Viem, že tieto granulované organické hnojivá slepačie, ovčie, kravské sú dosť silné a treba sa riadiť určite doporučeným dávkovaním. Vybral som agro hnojivo pre vinič, 20 kg balenie stojí necelých 35,0 Eur a pri dávkovaní cca 60 g/m2, na 8 árovú vinicu bolo treba cca 48,0 kg na jednu jarnú dávku a cena by bola  cca 90,0 Eur. Treba si toto organické hnojivo už zabezpečiť, lebo aplikácia by  mala prebehnúť v mesiacoch február – marec.

Ďalej si treba pripraviť materiál na vápnenie vinohradu. Ročná dávka pre udržiavacie vápnenie sa pohybuje okolo 2 – 3 kg na jeden ár CaO, čiže oxidu vápenatého, t.j. po prepočte a úprave cca 3 až 6 kg na ár jemne mletého vápenca CaCO3, čiže uhličitanu vápenatého. Na 8 árov je to cca 24 – 48,0 kg CaCO3, čiže uhličitanu vápenatého.

O výhodách vápnenie vinohradu sme sa už bavili na jar v roku 2023, tak len zopakujem:

• Udržiava a vylepšuje pôdnu štruktúru
• Zlepšuje príjem takmer všetkých živín
• Zvyšuje sa odolnosť viniča voči fyziologickým poruchám, vrátane
   chlorózy
• Zvyšuje sa odolnosť viniča voči hubovým patogénom
• Rastie odolnosť viniča voči virózam
• Rastie kvalita dopestovaného hrozna a harmonizácia zloženia hrozna.

Z dávnej minulosti si pamätám, že keď starý otec pestoval samorodé hrozno Ottelo na hlavách, tak prútie z vinici sa postrihalo na kôpky, poviazalo špagátom do snopkov a odviezlo domov. Bolo to výborné palivo do pece, ale aj do šporheltu, lebo stará mama varila na takom šporhelte a v ňom spaľovala všetko, révie, kvôrovie, drevo, uhlie a pod.

Neskôr po zavedení pestovania hrozna na strednom vedení, keď prútia začalo byť omnoho viac a ľudia začali doma variť na plynových a elektrických šporákoch, o révie už nemal nikto záujem a v našich vinohradoch sa zaviedol zvyk, že sa révie začalo z vinohradov vynášať mimo vinici na kopy a neskôr sa tieto kopy révia spálili.

Takto sa to robí v našich vinohradoch dodnes. Jediný rozdiel je v tom, že v 70, 80, 90 rokoch minulého storočia to boli veľké kopy révia, v súčasnosti sa obrába oproti uvedeným rokom tak jedna štvrtina až pätina vinohradov a teda aj révia je podstatne menej.

Ďalšia podstatná zmena oproti minulosti je, že v minulosti sa do takejto 8 – 10 árovej vinici, rozvozila a zaorala každý štvrtý rok poriadna vlečka kvalitného maštaľného hnoja a aj umelým hnojivom, ktoré bolo lacné sa nešetrilo. Čiže výživa viniča bola veľmi dobre zabezpečená.

Tieto časy skončili a podľa mňa, aj my drobní vinohradníci musíme sa stále viac a viac zaoberať myšlienkou ekologického a prírodného hospodárenia so živinami v našich vinohradoch, pretože hnojivá sú drahé a je to aj z ekologického hľadiska správne. V jednoduchosti by sa dalo povedať, že pri ekologickom hospodárení všetko čo z viniča odstrihneme, zoberieme, malo by skončiť späť v pôde vinohradu premeniť sa na živiny pre vinohrad.

Prvým takým materiálom na začiatku vinohradníckeho roka, je práve révie z viniča.
Je prvé, ale aj najťažšie recyklovateľné späť do pôdy. V podobe prútia mi  malovinohradníci ho nemôžeme ponechať v medziradí, ako v niektorých vinohradoch vo veľkovýrobe, kde majú rady zatrávnené a časť prútia na zatrávnenej ploche ponechajú a pri pravidelnom kosení zatrávnenia sa postupne dané prúty sekajú a zapravujú aj s pokoseným zeleným materiálom do pôdy v medziradí.

Jediná cesta pre nás malovinohradníkov je, že prúty viniča podrvíme na drtičke prútia najlepšie čo na najmenšie čiastky. Možno sa spýtate či to robím aj ja, nie nerobím, ale po preskúmaní cien použitých motorových štiepkovačov na internete som sa rozhodol, že idem do toho a ešte toho roku si taký štiepkovač zakúpim k môjmu traktorčeku agzat za cca 500 eur. Podrvené prútie na štiepkovači doporučujem rovnomerne rozptýliť v medziradí a postupne ho zapraviť do pôdy. Takýmto postupom by mali byť zapravované do pôdy počas vinohradníckeho roku aj zelené časti viniča. Cieľom týchto opatrení je zabrániť zbytočným stratám živín a vytvoriť v medziradí aktívnu živú humusovú pôdu.

Existujú aj postupy ako ošetrovať a hnojiť rastliny pomocou dreveného popoľa – napr. popola z hroznového prútia. No o tomto spôsobe prihnojovania viniča viem len veľmi málo a preto ho dávam do pozornosti, ale odborne ho hodnotiť zo svojej praxe neviem.

Je pravdou, že drevený popol už viacero rokov pridávam do kompostu, ktorý vyrábam z hroznových šupiek – matoliny a pridávaný popol s vápnom slúži na neutralizáciu kyselín nachádzajúcich sa v šupkách hrozna. Popol má totiž zásadité pH a neutralizuje kyseliny. Kompost potom používam v záhrade alebo ho vynesiem do vinice a tu ho rozhádžem.